Prečo sú naše mzdy nízke?

Mises.cz: 20. března 2015, Andrej Čertík, komentářů: 17

Aby sme si zodpovedali na túto otázku, tak na začiatok začnem príbehom, ktorý predo mnou rozpovedal jeden ekonóm menom Bawerk. Je to príbeh o Robinsonovi a opustenom ostrove. 

Robinson si každý deň musel ako každý z nás zaobstarať nejaké jedlo, aby prežil, a tak zbieral plody, ktoré rástli na strome. Pokiaľ pracoval celý deň, bol schopný nazbierať dostatok na obživu a zostalo mu aj niečo málo navyše. Už ho otravovalo pracovať celý deň na to, aby sa najedol,  tak ho napadlo, že vyhotoví  dlhú tyč, s ktorou dokáže za deň obrať päť krát viac plodov, avšak vyhotovenie tyče mu bude trvať päť dní, a preto si musí vytvoriť na vyhotovenie dostatočné zásoby, aby nezomrel od hladu, pokiaľ tyč vytvorí. Podarilo sa! Náš Robinson vytvoril tyč a odrazu mal dve možnosti, buď bude mať denne viac času, lebo zbieranie potravy mu zaberie päť krát menej, alebo ovocie, ktoré nazbiera navyše, vymení s pirátmi, ktorí prídu na ostrov a teda je schopný si zabezpečiť viac vecí (statkov) ako predtým. 

Teda náš Robinson zbohatol a pýtate sa, čo delí chudobného Robinsona od toho bohatého? Odpoveď je jasná - tyč, v trochu odbornejšom ekonomickom názve kapitál. Práve kapitál je tá rozhodujúca vec, čo delí chudobnú a bohatú krajinu. Ak by sme si to chceli lepšie ilustrovať, tak si môžeme predstaviť jeden ostrov, kde by všetci Robinsonovia mali svoju tyč a druhý, kde by ju nemal nikto.  Za predpokladu, že by na oboch ostrovoch bolo dosť ovocia, tí prví by boli vplyvom výmeny s pirátmi bohatší a tí druhí by pracovali skoro celý deň len na to, aby sa nasýtili. 

Pýtate sa, čo to má spoločné s reálnou ekonomikou a našimi platmi? Odpoveď je jednoduchá, tak ako vtedy, aj teraz o bohatstve krajiny (teda aj o našom bohatstve a našich platoch) rozhoduje okrem iných faktorov  hlavne veľkosť kapitálu v krajine (Robinsonových tyčí). 

Somálčan, ktorý by pracoval na poli holými rukami a motykou so mzdou hoci len jeden dolár na deň, nedokáže fyzicky dohnať produktivitu Američana v traktore, ktorí obrobí pôdu tisíc krát väčšiu, preto jeho mzda je vyššia. Nie je to kvôli tomu, že Somálčan by sa nesnažil a málo pracoval a Američan si to nezaslúži, lebo možno vyvinul oveľa menej práce a dokonca, možno počúval rádio a prácu si užíval. Je to dané produktivitou práce, ktorú bol schopný Američan, vďaka traktoru (kapitálu) vykonať. Teda prichádzame k záveru, že čím má krajina viac kapitálu, tým sú ľudia v nej bohatší a majú sa lepšie. 

Ako toto všetko presunúť do súčasného príbehu a zabezpečiť viac kapitálu, a teda aj vyššie mzdy?  Ešte naposledy sa vrátim k nášmu Robinsonovi... Na to, aby kapitál (jeho tyč) mohol vôbec vzniknúť potrebuje úspory (Robinsonove jedlo, ktoré si nasporil, aby mohol päť dní pracovať na vytvorení tyče). V reálnom živote sa tieto úspory takisto premieňajú na kapitál (traktory, stroje, stavby, ...), ak by Robinson svoje úspory prejedol  nikdy by tyč (kapitál) nevznikol. 

A čo myslíte, kto je v súčasnosti najväčším nepriateľom úspor? Kto nám na ne siaha? Kto nám ich prejedá? Áno, väčšina z vás trafila určite správne, je to ŠTÁT.

Robí to formou daní a odvodov a naše peniaze jednoducho z veľkej miery len prejedá  a zabraňuje tým vzniku nového kapitálu, vytváraniu nových pracovných miest, tým aj konkurencie na trhu práce a v konečnom dôsledku vyšším mzdám.  Najväčším problémom nie je to, na čo všetci nadávame, že nemáme adekvátnu spätnú väzbu z daní a odvodov, čo platíme, oveľa zarážajúcejším faktom je, že by sme mohli byť úplne inde, keby naše peniaze štát nesprávne nealokoval (oveľa väčšie množstvo kapitálu-vyššia životná úroveň).  Dobrým príkladom na neefektivitu štátu je nedávno vydaný článok o austrálskych elektrárňach, kde súkromní vlastníci poskytovali elektrinu lacnejšie ako štát.

Čo sú teda prostriedky ako dosiahnuť väčšie platy?  Odpoveď je jednoduchá, ale ťažšie zrealizovateľná – nižšie dane, odvody a pružný zákonník práce, aby bol jednoduchý a málo nákladný presun zamestnancov. Toto je na začiatku veľkého reťazca ÚSPORY-INVESTÍCIE-KAPITÁL-VYŠŠIA ZAMESTNANOSŤ-VYŠŠIA KONKURENCIA NA TRHU PRÁCE-VYŠŠIE PLATY.