Produkcia peňazí na slobodnom trhu

Mises.cz: 01. června 2012, Jeffrey Herbener (přidal Peter), komentářů: 7

[Text výpovede pred subkomisiou pre Finančné služby komisie pre Domácu monetárnu politiku a technológie, US House of Representatives, máj 8, 2012]

Vo svojom pôvodnom článku publikovanom v roku 1920 Ludwig von Mises ukázal, že existuje len jeden test, či produkcia niečoho prináša spoločnosti ako celku  úžitok.[1] Musí sa ukázať, že zdroje použité na produkciu statku, ktorý uspokojuje preferencie niektorých ľudí, majú väčšiu hodnotu, než keď sú použité na produkciu iného statku, ktorý uspokojuje potreby iných ľudí. Produkcia, ktorá je ponechaná trhu, podlieha testu zisku a strát spoločensky prínosnej produkcie. Aby mohol Tim Cook získať počítačové čipy, sklenené displeje, prácu a iné zdroje na výrobu iPadov, musí ich získať v súťaži s ostatnými podnikateľmi, ktorí by ich použili na výrobu iných statkov. Kalkulovaním nákladov produkcie Apple Inc. kompenzuje majiteľom zdrojov hodnotu iných statkov, ktoré by mohli vyrobiť, aby uspokojili inú skupinu zákazníkov. Apple potom využíva zdroje na výrobu iPadov, ktoré si ich zákazníci cenia viac, čo demonštrujú tým, že spoločnosti Apple Inc. zabezpečia tržby vyššie, než je potrebné na pokrytie ich nákladov.

Test zisku a strát platí pre každý druh produkcie na trhu, vrátane ťažby zlata a razenia mincí. Spoločnosť ťažiaca zlato bude produkovať, keď tržby z predaja jej výstupov budú vyššie ako náklady na nákup vstupov. Táto spoločnosť získa prácu, ťažobné príslušenstvo, pozemok a iné zdroje pre ťažbu zlata, ktorú si spotrebitelia cenia viac, na úkor využitia, ktoré si spotrebitelia cenia menej. Spoločnosť raziaca mince bude produkovať, keď tržby z predaja jej služieb certifikovania zlata presiahnu náklady na kúpu jej vstupov. Táto spoločnosť získa prácu, raziarenske príslušenstvo, pozemok a iné zdroje  pre razenie mincí, ktoré si spotrebitelia cenia viac, na úkor iných spôsobov využitia, ktoré si spotrebitelia cenia menej.

Tak ako produkcia všetkých ostatných statkov, produkcia peňazí ponechaná trhu je regulovaná ziskom a stratou. Dodatočné peniaze sú vyprodukované, keď sa zvýši dopyt po peniazoch alebo sa zníži dopyt po iných statkoch, ktoré sú produkované rovnakými zdrojmi. Keď sa zvýši dopyt po peniazoch, vzrastie cena zlatých mincí. Raziarenské spoločnosti zvýšia produkciu, aby zvýšili zisk. Ako sa zvýši dostupnosť služieb certifikovania, cena poklesne, a ako sa zvýši ich dopyt po zdrojoch na certifikáciu zlata, zvýši sa cena zdrojov a zisk sa vytratí. Keď poklesne dopyt po ostatných statkoch, vstupné ceny klesnú. Raziarenské spoločnosti zvýšia produkciu, aby zvýšili zisk, a tým eliminujú zisk pre ďalšiu produkciu. Týmto spôsobom je produkcia peňazí na trhu spoločensky optimálna.[2]

Test zisku a strát takisto platí aj pre produkciu peňažných certifikátov na trhu.[3] Peňažné certifikáty vyjadrujú nárok na vlastníctvo peňazí vydávané bankami, ktoré slúžia ako peňažné substitúty. Ľudia môžu považovať založenie si bežného účtu namiesto používania komoditných peňazí pri obchodovaní za pohodlné a bezpečné. Banky budú produkovať a spravovať bežné účty pre zákazníkov, ak tí budú ochotní platiť bankám poplatky, ktoré budú generovať dostatočné tržby na pokrytie nákladov spravovania účtov. Keď sa dopyt po bežných účtoch zvýši, banky zvýšia ich počet, aby zvýšili zisk. Tým, že navýšia ponuku bežných účtov, znížia sa poplatky. A tým, že zvýšia dopyt po zdrojoch na správu bežných účtov, ich cena vzrastie. V dôsledku tohto sa zisk vytratí a následná produkcia sa zastaví na spoločensky optimálnom bode.

Test zisku a strát takisto platí aj pre finančné sprostredkovanie. Banky vykonávajú funkciu prostredníka na trhu s úvermi požičiavaním si od ľudí, ktorí sporia, a požičiavaním investorom. Poskytujú služby zhromažďovania úspor, kontrolovania platobnej schopnosti investorov a znášania rizika neschopnosti splácať úver. Ak zákazníci banky považujú tieto služby za hodnotné, budú ochotní akceptovať nižšie úrokové sadzby na požičanie banke, než budú investori ochotní platiť bankám za požičanie. Banky budú poskytovať služby finančného sprostredkovania, ak budú tržby získané z rozdielu úrokových sadzieb dostatočne vysoké na pokrytie nákladov produkovania služieb. Keď sa zvýši dopyt po týchto službách, banky zvýšia ich produkciu. Ich vyšší dopyt po požičaní si od sporiteľov a ponuka pre investorov znížia úrokový rozdiel. Ich vyšší dopyt po zdrojoch zvýši ich ceny. Zisk sa vytratí a ďalšia produkcia sa zastaví na spoločensky optimálnom bode.

Podriadením všetkej produkcie, vrátane peňazí a bankových služieb, testu zisku a strát trh zabezpečí ucelený systém produkcie, ktorá optimalizuje využitie všetkých zdrojov pre spoločnosť ako celok.

Monetárna inflácia a úverová expanzia

Elastická mena porušuje celistvosť procesu produkcie na trhu tým, že nepodlieha testu zisku a strát. Elastická mena má dve charakteristiky: centrálnu banku s mocou vydávať úradnícku papierovú menu a komerčné banky s mocou vydávať fiduciárne prostriedky.[4] Produkcia úradníckej papierovej meny nemôže byť regulovaná ziskom a stratou. Je vždy výnosné vyprodukovať viac. V roku 2011 boli priemerné náklady na vyprodukovanie 5,8 miliardy bankoviek Federálneho rezervného systému (FRN) 0,091 USD.[5] Takže zisk z vytlačenia a utratenia 5 dolárovej bankovky je 4,90 USD. Ak by Fed pokračoval v objednávaní si tlačenia FRN, kým by to bolo ziskové, ceny vstupov by nakoniec vzrástli tak, že by stálo viac ako 5 USD vytlačiť 5 USD bankovku. Potom by mohol Fed namiesto toho požiadať o tlačenie 50 USD bankoviek a tak ďalej až do nekonečna, ako sme boli svedkami počas hyperinflácií ako tej v Zimbabwe. Aby sa predišlo zničeniu hyperinfláciou, produkcia úradných papierových peňazí musí byť regulovaná politikou, pravidlami, ktoré sú arbitrárne, čo sa týka optimalizácie produkcie pre spoločnosť ako celok.

Produkcia fiduciárnych prostriedkov nemôže byť regulovaná ziskom a stratami.[6] Fiduciárne média predstavujú nároky na vyplatenie peňazí, ktoré sú z časti kryté rezervou peňazí. Banky vydávajú fiduciárne prostriedky vytváraním pôžičiek. Napríklad, zákazník sa v miestnej banke uchádza o pôžičku na auto vo výške 25 000 USD. Ak banka súhlasí s poskytnutím pôžičky, jednoducho pripíše na konto zákazníkovho bežného účtu 25 000 USD. Tento úver banke generuje tržby z úroku, kým náklady na vydanie fiduciárnych prostriedkov sú minimálne. Pre banku je vždy ziskové vytvoriť ďalší úver vydaním fiduciárnych prostriedkov. Ak banka ďalej vydáva fiduciárne prostriedky vytváraním úverov, kým je to ziskové, stane sa nelikvidnou a nesolventnou a skončí v krachu. Aby sa predišlo takémuto kolapsu, musí banka regulovať svoje vydávanie fiduciárnych prostriedkov podriadením vytvárania úverov pravidilám, ktoré sú arbitrárne, čo sa týka optimalizácie produkcie pre spoločnosť ako celok.

Zástancovia elastickej meny si uvedomujú, že jej produkcia nemôže podliehať, a už vôbec nie prejsť, testom zisku a strát. Ako napísal F. A. Hayek,

V celej histórii neexistuje opodstatnenie pre súčasné postavenie vládneho monopolu vydávania peňazí. Nikdy neexistovalo tvrdenie, že vláda nám zabezpečí lepšiu menu, než by dokázal ktokoľvek iný.[7]

Zástancovia elastickej meny len predpokladajú, že môže dosiahnuť želateľný výstup, ktorý by systém komoditných peňazí a peňažných certifikátov nedokázal. Existujú tri takéto tvrdenia v prospech elastickej meny. Po prvé, že dokáže udržať stabilnú cenovú hladinu. Po druhé, že dokáže zabrániť cenovej deflácii. A po tretie, že dokáže zrýchliť ekonomický rast.

Udržovanie cenovej stability

Pre spoločnosť nemá stabilná cenová hladina žiadny prínos. Údajným prínosom cenovej stability má byť ochrana pred presunom bohatstva medzi veriteľmi a dlžníkmi a medzi pracujúcimi a kapitalistami. Ale takéto presuny predpokladajú, že podnikatelia nedokážu odhadovať zmeny kúpnej sily peňazí. Podnikatelia dokážu dosahovať zisky a vyhýbať sa stratám očakávaním takýchto zmien tak ako aj zmien cien iných statkov. Ak očakávajú celkový rast cien statkov, zvýšia dopyt po týchto statkoch v súčasnosti zvýšením dnešných miezd. Podobne budú veritelia dnes trvať na vyšších úrokoch. Elastická mena pridáva naviac jednu dimenziu k neistote ohľadne zmeny kúpnej sily peňazí. Ešte viac, nie menej, sťažuje úlohu podnikateľom. V extrémnych prípadoch elastická mena môže vyústiť do veľmi nestabilných cien, ktoré paralyzujú rozhodovanie podnikateľov a zničia trhovú produkciu. Keď je produkcia regulovaná ziskom, reaguje len na zmeny v dopyte ľudí. Ak rastie dopyt po peniazoch, výsledný nárast kúpnej sily peňazí prinesie väčšiu produkciu peňazí a pozvoľna klesajúce ceny. Neustála mierna cenový deflácia v trhovej ekonomike je nevyhnutnou súčasťou jej optimalizácie produkcie.

Naviac, zástancovia cenovej stability požadujú cenovú infláciu okolo 2 percent ročne. Ale ak podnikatelia dokážu podriadiť svoje očakávania berúc do úvahy 2% cenovú infláciu ročne v elastickom peňažnom systéme, potom určite dokážu predpokladať a zobrať do úvahy 2% ročne cenovú defláciu v systéme komoditných peňazí.[8]

Koniec koncov, dve z období najrýchlejšieho ekonomického rastu v histórii USA boli od 1820-1850 a 1865-1900. Počas oboch týchto období sa kúpna sila dolára zhruba zdvojnásobila.[9]

Zabraňovanie cenovej deflácii

Zabraňovanie cenovej deflácii nemá žiadny prínos pre spoločnosť. Existujú dve tvrdenia v jej prospech. Prvým údajným prínosom je, že keď ceny začnú klesať, ľudia budú očakávať ďalší pokles a odložia dnešné výdaje, čo ešte viac tlačí ceny smerom nadol, čo ešte viac zosilňuje deflačné očakávania. Prepad výdavkov odrádza produkciu a zamestnávanie. Deflačná cenová špirála je však len logickým dôsledkom predpokladov o očakávaniach v rámci formálnych ekonomických modelov. Ak predpokladáte, že agenti konajúci v rámci ekonomického modelu podliehajú očakávaniam, ktoré sú samo-zosiľňujúce, potom tento model vyprodukuje klesajúcu špirálu. Ale v skutočnom svete môžu ľudia využiť služby statkov len tým, že ich kúpia. V istom bode si zvolia, že ich kúpia, aj keď očakávajú, že ich cena ešte klesne. Toto sa deje každý deň na trhu so spotrebiteľskou elektronikou, ako ľudia kupujú tablety, mobily a tak ďalej, vediac, že ceny budú v budúcnosti nižšie a kvalita vyššia.

Keďže existuje dopyt po statkoch a teda ceny, či ľudia očakávajú rast cien, pokles, alebo že zostanú na rovnakej úrovni, špekulovanie prináša zisk a vyhýba sa strate tým, že čo najpresnejšie odhaduje úroveň budúcich cien. Ak ľudia očakávajú výrazne nižšiu cenu za statok v budúcnosti a zdržia sa svojho dopytu dnes, cena rýchlo klesne na úroveň, ktorú očakávali, a potom statok kúpia. Špekulácia mení ceny skôr, než by došlo k ich zmene bez špekulácie, ale nie viac, než by došlo k zmene bez nej. Toto sa deje každý deň na finančných trhoch, ako špekulanti dvíhajú ceny hore a dolu bez spôsobovania rastúcich alebo klesajúcich špirál.

Druhým údajným prínosom je, že cenová deflácia znižuje ceny výstupov, ale ceny vstupov sú nepružné; preto zisky miznú a podnikatelia znižujú produkciu a prepúšťajú zamestnancov.

Ale podnikatelia volia stupeň cenovej nepružnosti, ktorú preferujú ich zákazníci a zamestnanci. V mnohých prípadoch volia spotrebitelia ceny statkov, ktoré sú stabilnejšie zo dňa na deň alebo hodiny na hodinu alebo minúty na minútu namiesto fluktuovania s každým zvýšením a znížením ich dopytu. V iných prípadoch nakupujúci preferujú úplnú flexibilnosť cien. Podnikatelia môžu zarobiť zisk a vyhnúť sa stratám prispôsobovaním sa týmto požiadavkám. V mnohých prípadoch pracovníci uprednostňujú pevné mzdy počas časového obdobia dohodnutého s podnikateľmi namiesto toho, aby sa menili denne alebo každú hodinu so zmenou dopytu po statkoch, pri ktorých výrobe pomáhajú. V prípadoch, kedy si pracovníci želajú väčšiu flexibilitu v ich kompenzáciách, podnikatelia im ako kompenzáciu ponúknu akcie závislé na výsledkoch ich podnikania. Keď sa zmenia okolnosti je v každého záujme zmeniť bežné usporiadania. Podnikatelia ponúkajú veľké zľavy na svoje výrobky, keď dopyt neustále klesá. Keď sa straty kumulujú, opätovne vyjednajú zmluvy so zamestnancami a ostatnými dodávateľmi vstupov. Týmto spôsobom je možné na trhu zmeniť stupeň cenovej nepružnosti, aby sa zabránilo neželaným efektom.

Podnikatelia naviac vytvárajú zisk a vyhýbajú sa stratám predpokladaním týchto zmien. Ak očakávajú klesajúce ceny svojich výstupov, znížia svoj dopyt po dnešných vstupoch, čím vytvárajú tlak na pokles ich cien. Keď ceny vstupov aj výstupov klesajú súčasne, zisk aj produkcia zostávajú zachované. Symetrický proces sa objavuje počas cenovej inflácie. Keď podnikatelia očakávajú vyššie ceny výstupu, zvyšujú svoj dopyt po dnešných vstupoch, čím vytvárajú tlak na rast ich cien. V dôsledku tohto ceny vstupov aj výstupov rastú súčasne a zisk aj produkcia zostávajú zachované.

Aj keď ceny vstupov, ktoré podnikatelia nakupujú, zostávajú nepružné smerom nadol, dopad na ich zisk a produkciu je vyrovnávaný poklesom hodnoty aktív, ktoré vlastnia. Trhová hodnota ich aktív sa prispôsobuje smerom nadol spolu s poklesom cien ich výstupov, keďže investori znižujú svoj dopyt po držaní nárokov k týmto aktívam na finančných trhoch. Pokles hodnoty ich aktív navracia ziskovosť produkcie. Podnikatelia s najlepším odhadom poklesov cien ich budúcich výstupov budú investovať dostatočné imanie do svojich spoločností, aby vyrovnali prepad a získali tak čas na prispôsobenie sa cenám ich vstupov.

Ekonóm univerzity UCLA Andrew Atkeson a ekonóm Federálnej rezervnej banky v Minneapolis Patrick Kehow v článku v American Economic Review z roku 2004 ukázali, že neexistuje závislosť medzi defláciou a ekonomickým poklesom.[10] Skúmaním údajov zo 17ti krajín počas obdobia viac ako 100 rokov prišli k záveru:

Rozsiahly pohľad do histórie ukazuje viac období deflácie spojených s primeraným ekonomickým rastom než s ekonomickým poklesom a oveľa viac období ekonomického poklesu spojeného s infláciou než s defláciou. V sumári, dáta ukazujú, že vyslovene neexistuje žiadne prepojenie medzi defláciou a ekonomickým poklesom.[11]

Dokonca aj čo sa týka Veľkej hospodárskej krízy, zistili, že zo všetkých 16ti krajín, ktoré zažívali defláciu, pre ktoré existujú údaje, len 8 z nich zažívalo ekonomický pokles. A vzťah medzi defláciou a ekonomickým poklesom nebol štatisticky významný. Pre všetky ostatné obdobia, začínajúc v 1820 pre niektoré krajiny, 65 z 73 deflačných epizód nebolo sprevádzaných ekonomickým poklesom a 21 z 29 ekonomických poklesov nebolo spojených s defláciou. Píšu: „V širších historických súvislostiach, okrem Veľkej hospodárskej krízy, predstava, že deflácia a depresia sú prepojené, doslova mizne.“[12] Keď spojili všetky obdobia, zistili, že „1% pokles v inflácii je spojený s len 0,08% poklesom skutočného ekonomického výstupu, povedzme z 3,08 na 3,00.”[13] Nakoniec, keď oddelili dáta na pred 2. sv. vojnou a po 2. svetovej vojne, odhalili silnú spojitosť medzi defláciou a ekonomickým poklesom v skorších obdobiach, ale spojitosť medzi infláciou a ekonomickým poklesom v neskorších obdobiach.

Podpora ekonomického rastu

Snaha o zrýchlenie ekonomického rastu nemá pre spoločnosť žiadny prínos. Údajným prínosom je, že monetárna inflácia prostredníctvom úverovej expanzie do väčšej miery buduje kapitálovú štruktúru ekonomiky než bez nej. Monetárna inflácia a úverová expanzia vytvára cyklus rýchleho rastu a pádu, avšak nie ekonomický rast.[14] Kapitálovú štruktúru ekonomiky tvoria stupne produkcie od vyťaženia nerastných surovín cez produkciu pomocných kapitálových statkov až po produkciu spotrebiteľských statkov. Železo je vyťažené zo zeme, potom je vyrobená oceľ, potom nárazníky pre automobil, potom je zmontovaný automobil. V trhovej ekonomike nie len že je každý výrobný proces schválený prejdením testom zisku a straty, ale celková kapitálová štruktúra uspokojuje časové preferencie ľudí. Stupeň, do akého majú záujem odložiť svoju súčasnú spotrebu sporením a investovaním, aby vybudovali kapitálovú kapacitu medzi kapitálovou štruktúrou v záujme získania väčšieho množstva a kvalitnejších spotrebiteľských statkov v budúcnosti, je uspokojená na trhu. Ak majú ľudia vysoký záujem v súčasnosti na spotrebe na úkor budúcej spotreby, potom cena, ktorou ohodnocujú súčasnosť, teda úroková miera, bude vysoká a množstvo ich úspor a investícií bude malé a ich spotreba bude veľká. Len malé množstvo investičných projektov bude ziskových, preto nebude rozsiahle vybudovaná kapitálová štruktúra. Keď ľudia znížia svoje časové preferencie, úroková miera klesne a budú viac sporiť a investovať a menej spotrebovávať v súčasnosti. Keďže podnikatelia budú mať k dispozícii viac zdrojov, vybudujú rozsiahlejšiu kapitálovú štruktúru. Väčšia produktivita rozširujúcej sa kapitálovej štruktúry vyúsťuje v produkciu väčšieho množstva a lepších spotrebiteľských prostriedkov. Toto je proces ekonomického rastu. A tak ako pri ostatných aspektoch produkcie v trhovej ekonomike ľudia dosiahnu taký ekonomický rast, aký uprednostňujú.

Úverová expanzia tlačí úrokovú sadzbu pod úroveň určenú časovými preferenciami ľudí a navyšuje zdroje pre investície nad úroveň určenú časovými preferenciami ľudí pre sporenie. Keď dlžníci minú dodatočné peniaze, vytvárajú tlak na zvýšenie cien statkov, ktoré kupujú. Ceny domov, áut, napríklad, sú zvyšované dodatočným dopytom spotrebiteľov, ktorý umožňuje vytváranie úverov. Ceny výrobných statkov takisto rastú kvôli dodatočnému dopytu podnikateľov, ktorý umožnilo vytváranie úverov. Vzniká tlak na rast cien výrobní áut, spracovateľní dreva a kapitálových statkov naprieč kapitálovou štruktúrou, ktoré sú využívané na produkciu statkov v rastúcich odvetviach, baniach na železo, pri ťažbe dreva a tak ďalej. Monetárna inflácia prostredníctvom úverovej expanzie umožňuje dlžníkom dopytovať viac aktív bez toho, aby veritelia museli znížiť svoj dopyt po iných statkoch. Rastúce ceny aktív preto zvyšujú ziskovosť produkcie bez toho, aby musela klesnúť ziskovsť iných statkov. Z produkcie ostatných statkov nie je uvoľnené dostatočné množstvo zdrojov na dokončenie všetkých projektov, ktorých ziskovosť bola umožnená úverovou expanziou. V trhovom peňažnom systéme je uvolnené primerané množstvo zdrojov, pretože nárast ponuky úverov môže prísť, jedine keď ľudia sporia viac a menej spotrebovávajú. Ziskovosť nových investičných projektov vďaka nárastu úspor je vyvážená projektmi, ktoré nie sú viac ziskové kvôli zníženej spotrebe. Avšak v systéme elastickej meny vytváranie kapitálovej kapacity a iné investičné projekty financované vytvorenými úvermi neskončia uspokojovaním časovej preferencie ľudí. Vytváranie kapitálovej štruktúry počas umelého rýchleho rastu je neudržateľné. Končí zlikvidovaním vytvorenej štruktúry počas rýchleho prepadu.

Koniec boomu je vyvolaný zmenou časových preferencií ľudí a preferencií po úsporách. Ľudia tak robia prostredníctvom míňania svojich príjmov. Úvery vytvorené počas boomu sú minuté dlžníkmi na nákup statkov, domov, tovární atď. Podnikatelia, ktorí produkujú tieto statky potom obdržia nové peniaze ako tržby z predaja výrobkov. Platia výrobcom, aby kúpili zdroje, ktoré slúžili na výrobu statkov. Nové peniaze sú potom príjmom výrobcov. Ľudia míňajú svoje príjmy tak, aby uspokojili svoje potreby, vrátane časových preferencií. Uprednostňujú sporenie len časti svojich príjmov. Hoci celé množstvo novo vydaných peňazí začína zvyšovať dostupné úvery, len časť z nich skončí ako ponuka úverov. Monetárna inflácia a úverová expanzia ide proti časovým preferenciám ľudí a trhová ekonomika pôsobí spôsobom, ktorý uspokojuje preferencie ľudí.

Ďalším faktorom, ktorý pracuje proti udržateľnosti boomu, je, že čím dlhšie trvá úverová expanzia, tým sú projekty rizikovejšie a o to menej budú spotrebitelia splácaniaschopní. Ako finanční sprostredkovatelia, banky optimalizujú poskytovanie úverov, požičiavajú s najvyšším výnosom, najbezpečnejším projektom a za najvyššiu úrokovú mieru, najviac splácania shopným dlžníkom. Nové úvery musia byť nevyhnutne poskytnuté za nižší výnos, menej bezpečným projektom a za nižšiu úrokovú mieru, menej splácania schopným dlžníkom. Keď monetárna inflácia pokračuje dostatočne dlho, investori odmietnu akceptovať dodatočné riziko a predávajú tie časti produkcie, ktoré vznikli počas boomu. Keďže ceny aktív životaschopnejších projektov vzrástli spolu s cenami aktív menej udržateľných projektov, investori v životaschopnejších projektoch prídu o majetok, takisto ak budú pokračovať vo svojich investíciách.

Keď ľudia obnovia úrokové miery a ceny aktív na úroveň, ktorá odráža ich preferencie, odhalia sa konkrétne časti produkcie, v ktorých došlo k malinvestíciám pri vytváraní kapitálovej štruktúry počas boomu. Krach pozostáva z prestavenia nesprávne sformovaných kapitálových štruktúr tak, aby čo najlepšie uspokojovali preferencie ľudí. Malinvestované aktíva musia byť predané podnikateľom v oblastiach produkcie, ktoré sa preukážu byť ziskové. Pracovná sila musí byť presunutá z boomových vetiev produkcie do produkcie, ktorú podporujú preferencie ľudí. Tak ako pri všetkých rozhodnutiach o produkcii, tieto dokážu najoptimálnejšie urobiť podnikatelia dosahujúci zisk z ich presných odhadov budúcnosti pri uspokojovaní preferencií a trpiacich stratami za ich zlé odhadnutie budúcnosti.

Elastická mena je dôvodom finančných kríz a ekonomických poklesov. Nahraďte ju trhovým systémom komoditných peňazí a peňažných certifikátov, a nebudú existovať krízy a poklesy. Zostávajúce obchodné fluktuácie neposkytujú ospravedlnenie pre vládne zásahy za účelom riešenia spoločenských problémov spojených s krízami a poklesmi.

Ako sa monetrány systém počas histórie USA stával elastickejším, boomy a krachy sa zhoršovali. George Selgin, William Lastrapes a Lawrence White prišli vo svojej pracovnej šúdii pre Cato v roku 2010 k záveru, že posledné výskumy dokazujú, že Fed neplní svoje pôvodné ciele.

Selgin, Lastrapes a White zhrnuli svoje nálezy ohľadne výkonu Fedu týmito slovami:

Vychádzajúc z veľkého počtu najnovších empirických výskumov sme prišli k nasledovným záverom: (1) Celá história Fedu (1914 až do dnes) je charakteristická skôr viacerými než len pár symptómami monetárnej a makroekonomickej nestability než dekády, ktoré viedli k založeniu Fedu. (2) Hoci sa výkon Fedu od 2. sv. vojny nespochybniteľne zlepšil, ani jeho povojnový výkon nie celkom jasne prekonal výkon jeho jednoznačne chybného predchodcu, Národného bankového systému spred 1. sv. vojny. (3) Niektorí navrhujú, že alternatívne usporiadanie môže dosahovať lepší výkon než súčasné fungovanie Fedu. Prichádzame k záveru, že potreba systématického výskumu altertnatív súčasného menového systému je tak naliehavá dnes, ako bola pred storočím. [15]

Ja hlboko súhlasím s ich závermi. Ekonomická teória a historické údaje dokazujú, že centrálna banka nepredstavuje pre spoločnosť ako celok žiadny prínos. Fed by mal byť zrušený a mal by byť umožnený trhový monetárny systém komoditných peňazí a peňažných certifikátov.

Monetárna reforma

Cieľom monetárnej reformy je podriadiť produkciu peňazí testu zisku a strát spoločensky prínosnej produkcie. Produkcia peňazí sa musí stať neoddeliteľnou súčasťou trhovej ekonomiky. Existuje niekoľko možných ciest prechodu na systém trhovej produkcie peňazí, ale každá z týchto ciest musí zobrať do úvahy slávny dôkaz Carla Mengera, že vec sa môže stať peniazmi a byť trvale používaná ľuďmi, len ak je všeobecne používaným statkom.[16] Po prechode by mohol začať fungovať monetárny systém spätý s trhovou ekonomikou.[17]

Bankovky Federálneho rezervného systému (FRN) tvoria menu americkej ekonomiky. Najpriamejšia cesta, ako dosiahnuť trhový monetárny systém, je teda zaviesť FRN ako platobné nároky ku komoditným peniazom. Najširšie používané komoditnými peniazmi sú dnes zlaté mince. Primárnym krokom monetárnej reformy je teda zmeniť FRN na 100% krytý platobný nárok na zlaté mince.

Ďalším krokom na ceste k trhovému monetárnemu systému je zavedenie 100% krytia peňazí bankami vydávaných fiduciárnych prostriedkov. Strojnásobenie súvahy Fedu v reakcii na krízu z roku 2008 túto fázu prechodu uľahčuje. Banky dnes držia rezervy voči svojim bežným účtom krytím viac ako 100 %. Začiatkom apríla držali banky celkové rezervy vo výške 1 587 miliárd dolárov oproti 1 204 miliardám dolárov na bežných účtoch. 50 miliárd dolárov ich celkových rezerv pozostáva z pokladničnej hotovosti a 1 537 miliárd stavu rezerv na účtoch Fedu. Banky by preto museli navýšiť svoje hotovostné rezervy na 100 % svojich bežných účtov vo výške 1 204 USD uplatnením si 1 154 miliárd dolárov ich rezerv vo Fede za hotovosť. Fed by mohol získať potrebnú hotovosť predajom časti z 2biliónového majetku, ktorý vytvoril vo svojej súvahe počas krízy, alebo dotlačením viac FRN, alebo kombináciou týchto dvoch. Akákoľvek bude suma FRN v čase, keď 100 % na bežných účtoch bude krytých rezervami hotovosti, nároková hodnota všetkých FRN by mohla byť stanovená vypočítaním podielu FRN k zásobám zlata Fedu. Ak by k dokončeniu prechodu nebola potrebná žiadna zmena v množstve zostávajúcich FRN, výpočet by bol nasledovný. K 18. aprílu 2012 má Fed vo svojej súvahe 11 041 miliárd USD v zlate. Pri hodnote 42,22 USd za uncu to činí 261,5 miliónov uncí zlata. V rovnakej súvahe má Fed 1 100 160 miliónov USD meny v obehu. Nárokový pomer by teda bol 4 207 USD za uncu zlata. Skutočný výpočet by však bol možný len po dokončení auditu Fedu a procesu zavedenia 100% krytia hotovosti popísaného vyššie.[18]

Po tom, čo by bol dokončený tento prechod, vláda by mala umožniť súkromnú produkciu peňazí a peňažných certifikátov podliehajúcich všeobecným pravidlám obchodu. Ťažobné a raziace spoločnosti by produkovali komoditné peniaze, ktoré by vďaka dopytu ľudí boli ziskové. Aby podnikatelia dosiahli zisk, budú musieť produkovať mince z kovov a váhach a tvare, ktoré ľudia uprednostňujú. Budú znižovať svoje náklady a investovať a inovovať vtedy, keď to vďaka dopytu ľudí bude ziskové. Vedci popísali mnohé historické obdobia súkromnej produkcie mincí. Geroge Selgin nedávno vo svojej knihe Good Money popísal produkciu súkromného obeživa v Anglicku v neskoršom 18. a začiatkom 19. storočia. Ako ukazuje, súkromné obeživo bolo na výslní, až kým ho Britská vláda nepostavila mimo zákon v roku 1821.[19]

Aj samotné banky by mali podliehať všeobecným pravidlám obchodu, vrátane tých, ktoré uskladňujú peniaze držbou 100% rezerv voči ich peňažným substitútom. Banky budú dosahovať zisk produkovaním množstva a druhov peňažných substitútov, ktoré uspokojujú požiadavky ľudí. Aby dosiahli zisk, budú musieť znižovať svoje náklady a investovať a inovovať vtedy, keď to bude vďaka dopytu ľudí ziskové. Fungovanie bankovníctva so 100% rezervami je popísané v knihe Jesús Huerta de Sota Money, Banking and Economic Cycles. Ako dokumentuje, bankové peňažné sklady prosperovali v Amestardame viac ako 100 rokov v 17. a 18. storočí.[20]

Záver

Nikto dnes nedokáže popísať nastavenie komoditných peňazí a peňažných certifikátov, ktoré by vytvorili podnikatelia, keby bola umožnená ich produkcia súkromnými spoločnosťami, o nič viac, než bolo možné predpovedať v roku 1900 vývoj automobilového priemyslu v 21. storočí alebo v 1950 priemysel so spotrebiteľskou elektronikou v 21. storočí. Čo vieme, je, že ich produkcia by bola regulovaná ziskom a stratami, a preto by jej výsledkom bolo uspokojovanie preferencií ľudí. Monetárna inflácia a úverová expanzia nášho elastického menového systému by zanikli a spolu s nimy aj boomy a krízy, ktoré zamorili našu históriu.

Poznámky

[1] Toto je implikácia Misesovo slávneho argumentu, že centrálny plánovačí nedokážu efektívne využívať zdroje v spoločnosti. Pozri Ludwig von Mises, Economic Calculation in the Socialist Commonwealth (Auburn, Ala.: Mises Institute, 1990 [1920]) a Mises, Human Action, scholar’s edition (Auburn, Ala.: Mises Institute, 1998 [1949]), str. 685-711.
[2] Mises napísal, že podriadiť produkciu peňazí ziskovosti a nie politike „nie je defektom zlatého štandardu, je to jeho hlavnou výnimočnosťou.“ Lidské jednání, str. 471.
[3] Pre produkciu peňažných certifikátov a sprostredkovanie úverov bankami pozri Jesús Huerta de Soto, Money, Bank Credit, and Economic Cycles, preložil Melinda Stroup (Auburn, Ala.: Mises Institute, 2006 [1998]), str. 1-36.
[4] Pre elastické meny pozri Murray Rothbard, The Case against the Fed (Auburn, Ala.: Mises Institute, 1994).
[5] Úrad pre razenie a tlačenie. (moneyfactory.gov/uscurrency/annualproductionfigures.html). April 27, 2012.
[6] Pre vydávanie fiduciárnych prostriedkov a tvrobe úverov pozri Murray Rothbard, The Mystery of Banking (Auburn, Ala.: Mises Institute, 2008 [1983]).
[7] F.A. Hayek, Soukromé peníze, (London: Institute of Economic Affairs, 1978 [1974]), str. 7.
[8] Ročná miera rastu kúpnej sily dolára v rokoch 1815-1850 bola 2,24 percent a v rokoch 1865-1900 bola 1,75 percent.
[9] Murray Rothbard, A History of Money and Banking in the United States (Auburn, Ala.: Mises Institute, 2002), str. 42-179.
[10] Andrew Atkeson a Patrick Kehoe, “Deflation and Depression: Is There an Empirical Link,” American Economic Review Papers and Proceedings 94 (Máj 2004): 99-103. Definujú defláciu „ako negatívnu priemernú mieru inflácie“ a ekonomický pokles „ako negatívny priemernú mieru rastu reálneho výstupu.“ Tamtiež, str. 99.
[11] Tamtiež, str. 102.
[12] Tamtiež, str. 101.
[13] Tamtiež, str. 102.
[14] Pre hospodársky cyklus pozri Mises, Lidské jednání, str. 535-583; de Soto, Money, Bank Credit, and Economic Cycles, str. 265-395; F.A. Hayek, Prices and Production and Other Works (Auburn, Ala.: Mises Institute, 2008 [1931]); a Murray Rothbard, America’s Great Depression (Auburn, Ala.: Mises Institute, 2000 [1963]).
[15] George Selgin, William Lastrapes, Lawrence White, “Has the Fed Been a Failure?,” Cato Working Paper Dec. 2010, str. 1.
[16] Carl Menger, “On the Origin of Money,” Economic Journal 2 (1892): 239–55; Peter G. Klein a George A. Selgin, “Menger’s Theory of Money: Some Experimental Evidence,” in John Smithin, ed., What Is Money? (London: Routledge, 2000), str. 217–34.
[17] Pre takúto monetárnu reformu pozri Rothbard, Mystery of Banking, str. 247-268; Salerno, Money, Sound and Unsound, str. 333-363; a de Soto, Money, Bank Credit, and Economic Cycles, str. 736-745.
[18] Údaje z štatistík zverejnených Federal Reserve: H.3 Aggregate Reserves of Depository Institutions; H.6 Money Stock Measures; a H.4.1 Factors Affecting Reserve Balances. April 19, 2012.
[19] George Selgin, Good Money: Birmingham Button Makers, the Royal Mint, and the Beginnings of Modern Coinage, 1775-1821 (Ann Arbor: University of Michigan Press, 2008).
[20] De Soto, Money, Bank Credit, and Economic Cycles, str. 37-114.

Pôvodný článok nájdete tu: http://mises.org/daily/6044/Leave-Money-Production-to-the-Market