Smutné dedičstvo Ronalda Reagana

Mises.cz: 01. května 2011, The Freeman (přidal Peter), komentářů: 7

2. augusta 1988 prezident Ronald Reagan oznámil, že zmenil názor na pro-odborový zákon upravujúci ukončenie prevádzky podnikov. Vetoval ho pred tromi mesiacmi, ale dnes vstúpil do platnosti, bez jeho podpisu, po intenzívnom tlaku prezidentského kandidáta Georga Busha a bývalého ministra financií James Bakera, súčasného riaditeľa Bushovej kampane. Podľa Reagana toto bola jediná možnosť, ktorá by mu umožnila podpísať zákon o obchode z dieľne Kongresu, takmer neprekonateľný vo svojom protispotrebiteľskom protekcionizme.

Verní nasledovníci Ronalda Reagana vyhlasujú, že využíval svoje zručnosti veľkého komunikátora, aby zvrátil rast Leviathana a zahájil novú éru slobody a voľného trhu. Ako Reagan sám prehlásil: "Je čas zastaviť a zvrátiť rast štátu."

Napriek tomu, po takmer ôsmich rokoch reaganismu tlaky na väčšie štátne zásahy do ekonomiky boli tak silné, že Reagan opustil svoj voľno-trhový postoj a podvolil sa ešte väčšiemu ochromovaniu ekonomiky a našich slobôd. Množstvo voľno-trhových úspechov jeho administratívy je v skutočnosti také malé, že sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky.

Poďme sa pozrieť na fakty:

Výdavky

V roku 1980, poslednom roku prezidenta Jimmy Cartera, minula federálna vláda neuveriteľných 27,9% "národného dôchodku" (neprístojný termín pre súkromný majetok vyprodukovaný americkým ľudom). Reagan počas svojej kampane v roku 1980 napadol voľné utrácanie Carterovej administratívy. Ako sa teda darilo Reaganovej administratíve? Na konci prvého štvrťroka 1988 tvorili federálne výdavky 28,7% "národného dôchodku".

Dokonca aj Ford a Carter boli úspešnejší pri zmenšovaní roly štátu. Ich prezidentské obdobia dohromady mali za následok zvýšenie o 1,4% - v porovnaní s Reaganovými 3% - odoberania vlády z "národného dôchodku". A v nominálnom vyjadrení došlo k 60% zvýšeniu vládnych výdavkov, a to predovšetkým vďaka Reaganovým požadovaným rozpočtom, ktoré boli len nepatrne menšie ako výdavky, ktoré schválil Kongres.

Rozpočet ministerstva školstva, ktoré kandidát Reagan sľúbil zrušiť spolu s ministerstvom energetiky, sa viac ako zdvojnásobil na 22,7 miliárd dolárov, výdavky na sociálne zabezpečenie (Social Security) sa zvýšili z 179 miliárd dolárov v roku 1981 na 269 miliárd dolárov v roku 1986. Náklady na poľnohospodárske programy vzrástli z 21,4 miliárd dolárov v roku 1981 na 51,4 miliárd dolárov v roku 1987, čo je 140% nárast. A toto nezahŕňa nedávno podpísané 4 miliardové opatrenie na "zmiernenie dopadov sucha". Výdavky na zdravotný program Medicare boli v roku 1981 vo výške 43,5 miliárd dolárov, v roku 1987 dosiahli 80 miliárd dolárov. Náklady na federálne záväzky boli 197,1 miliardy dolárov v roku 1981 a 477 miliárd dolárov v roku 1987.

Zahraničná pomoc tiež vzrástla z 10 miliárd dolárov na 22 miliárd. Reagan každý rok požadoval na zahraničnú pomoc viac peňazí, než bol kongres ochotný minúť. Takisto presadil v kongrese 8,4 miliardové zvýšenie "príspevku" USA do Medzinárodného menového fondu.

Jeho rozpočtové škrty boli v skutočnosti znížením odhadovaných výdavkov, nie absolútnym znížením súčasnej úrovne výdavkov. Ako povedal sám Reagan, "Nie je v našom úmysle znížiť ani výdavky ani úroveň zdanenia na úroveň nižšiu, než máme v súčasnosti."

Výsledkom bol bezprecedentný vládny dlh. Reagan strojnásobil hrubý federálny dlh, z 900 miliárd dolárov na 2,7 miliardy dolárov. Fordovi a Carterovi sa ich vo svojom volebnom období dohromady podarilo len zdvojnásobiť. Trvalo 31 rokov, kým sa prvý povojnový dlh strojnásobil, ale Reagan to dokázal za osem.

Dane

Predtým, než sa pozrieme na zdanenie počas Reagana, musíme poznamenať, že výdavky sú lepším indikátorom veľkosti vlády. Ak vláda škrtá dane, ale nie výdavky, stále musí odniekiaľ získať peniaze - buď z pôžičiek alebo z inflácie. Obe metódy sú okrádaním produktívneho sektora. Hoci sú výdavky lepším indikátorom, nie je úplný, pretože ignoruje ďalšie spôsoby, ktorými vláda vyvlastňuje produktívnemu sektoru majetok. Neodhaľuje napríklad reguláciu a obmedzenia obchodu, ktoré nemusia vyžadovať vysoké vládne výdavky.

Ak sa pozrieme na vládne príjmy ako percento "národného dôchodku", nájdeme len malé zmeny od čias Cartera, napriek ohlasovanému "zníženiu daní". V roku 1980 tvorili výnosy 25,1% "národného dôchodku". V prvom štvrťroku 1988 to bolo 24,7%.

Reagan pri nástupe do úradu ohlasoval zníženie dane z príjmov fyzických osôb a podnikových daní. Zákon o hospodárskom oživení mal znížiť príjmy o 749 miliárd dolárov počas piatich rokov. Toto bolo však rýchlo zvrátené zákonom o daňovej spravodlivosti a fiškálnej zodpovednosti z roku 1982. TEFRA - najväčšie zvýšenie daní v americkej histórii - bola navrhnutá s cieľom vyzbierať 214,1 miliárd dolárov počas piatich rokov a vzala späť veľkú časť z úspor na podnikových daniach, ktoré boli prijaté o rok skôr. Taktiež zaviedla zrážky z úrokov a dividend, ustanovenia, ktoré boli neskôr zrušené kvôli prezidentovej námietke.

Toto bol však len začiatok. V roku 1982 Reagan podporil daň z benzínu vo výške päť centov za galón a vyššie dane z nákladnej prepravy. Celkové navýšenie: 5,5 miliardy dolárov ročne. V roku 1983, na odporúčanie svojej Zvláštnej bezpečnostnej komisie - riadenej človekom, ktorého neskôr menoval za prezidenta Fedu (pozn. centrálna banka USA), Alana Greenspana -, Reagan požadoval, a bolo mu vyhovené, zvýšenie daní zo sociálneho zabezpečenia o 165 miliárd dolárov v priebehu siedmich rokov. O rok neskôr bol schválený Reaganov zákon na zníženie deficitu, ktorého účelom bolo vyzbierať 50 miliárd dolárov.

Dokonca ohlasovaný zákon o daňovej reforme z roku 1986 je skôr zavádzaním ako skutočnosťou. Presunul 120 miliárd dolárov v priebehu piatich rokov z viditeľnej dane z príjmu do skrytej podnikovej dane. Došlo k zníženiu sadzieb, ale takisto k zrušeniu alebo zníženiu mnohých zrážok.

Podľa Ministerstva financií zníženie daní z príjmov v roku 1981 zníži príjmy o 1,48 miliardy dolárov do konca fiškálneho roka 1989. Avšak zvýšenie daní od roku 1982 prinesie 1,5 miliardy dolárov do roku 1989. Zvýšenie zahŕňa nielen formálne právne predpisy uvedené vyššie, ale aj prechod do vyšších daňových pásiem z dôvodu inflácie (ktoré bolo ukončené v roku 1985, kedy vstúpilo do platnosti daňové indexovanie - ustanovenia zákona z roku 1981 - napriek Reaganovej námietke), 30 miliárd dolárov rôznych daňových zmien a iné zvýšenia. Dane na konci Reaganovej éry budú tvoriť taký istý veľký kus HNP ako pri jeho nástupe do úradu, ak nie väčší: 19,4%, podľa ultra-konzervatívneho odhadu Reaganoveho úradu pre riadenie a rozpočet. Takzvaný historický priemer je 18,3%.

Regulácia

Napriek všetkým tým rečiam administratívy o deregulácii spravila len málo. Mnohé z toho, čo bolo zavedené, začalo ešte počas Cartera, ako zrušenie rady pre civilné letectvo a deregulácia cien ropy. Carter vytvoril hybnosť a Reagan ju zastavil. Hospodárske náklady regulácie v skutočnosti počas Reagana vzrástli.

Došlo k istej deregulácii bánk, medzimestských autobusov, morského rybolovu a energetiky. Ale nič dobré sa nestalo v oblasti regulácie zdravotníctva, bezpečnosti a životného prostredia, ktorá stála Američanov miliardy dolárov, ignoruje vlastnícke práva a je založená na falošnom pojme "oslobodenia od rizika". Reaganova administratíva však podporovala štátne zákony prikazujúce bezpečnostné pásy a federálne požiadavky na airbagy. Táto obava o bezpečnosť však nebola nikdy uplatnená pri pravidlách o priemernej palivovej ekonomike (CAFE), ktoré zavedením normy palivovej efektívnosti podporujú výrobu malých áut. Posun k malým automobilom bude mať za následok podľa odhadov 10 000 až 20 000 diaľničných úmrtí v priebehu nasledujúcich desiatich rokov.

Byrokracia

V tomto momente by už nemalo byť prekvapujúce, že veľkosť byrokracie taktiež narástla. Dnes je o 230 000 civilných štátnych zamestnancov viac ako v roku 1980, čím sa celkový počet priblížil k takmer trom miliónom. Reagan dokonca podporoval vytvorenie nového Federálneho ministerstva pre veteránov, ktoré by sa pridalo k ministerstvu školstva a energetiky, ktoré mala jeho administratíva za cieľ zrušiť.

Obchod

Reaganova administratíva bola najprotekcionistickejšia od čias Herberta Hoovera. Objem dovozov, ktorých sa týkajú obmedzenia, sa od roku 1980 zdvojnásobil. Kvóty a takzvané dobrovoľné obmedzenia boli uvalené na radu produktov, od počítačových čipov po automobily. Čo je hrozivejšie, Reagan prijal falošnú dichotómiu fair-trade/free-trade a horlivo podpísal rozsiahly zákon o obchode, ktorý posúva obchodné zákony ešte viac smerom k protekcionizmu.

Výsledky

Reaganovi fanúšikovia argumentujú, že zmenil podmienky verejno-politickej diskusie, že sa dnes nikto neodváži navrhnúť veľké výdavkové programy. Podľa môjho názoru údajná plachosť politikov voči výdavkom nie je výsledkom ideologickej zmeny všeobecného povedomia, ale skôr fiškálneho strachu voličov, ktorý vyvolali 250miliardové Reaganove rozpočtové deficity. Ak sa deficit vôbec niekedy zmenší, dopyt po míňaní sa opäť vráti.

Toto je Reaganove dedičstvo. Mal byť ten, kto zmení chod vecí. On sa o to však ani nepokúsil. Ako sám dramaticky ukázal, keď prijal zákon upravujúci ukončenie prevádzky podnikov, nedošlo k žiadnej zmene v myslení o úlohe vlády.

Článok vyšiel v mesačníku The Free Market v roku 1988.
Autor: Sheldon L. Richman
Sheldon Richman je redaktorom The Freeman, vydávaným Foundation for Economic Education.