Trpia socialisti zástavou morálneho vývinu?

Mises.cz: 12. prosince 2010, Reason.com (přidal Peter), komentářů: 0

Vyrastú deti zo socializmu? Fascinujúca nová štúdia, „ Spravodlivosť a vývin akceptácie nerovnosti“, [potrebné predplatné] zverejnená minulý týždeň [pozn. máj 2010] v časopise Science vedcami Nórskej vysokej školy ekonomickej a obchodných záležitostí, prináša trochu svetla do morálneho vývinu jednotlivcov. Ukázalo sa, že ako ľudia prechádzajú z detstva cez adolescenciu, do mladšej dospelosti, stávajú sa stále viac meritokratickými, to znamená, začnú byť presvedčení, že ľudia si zaslúžia rôznu [pozn. nerovnú] odmenu v závislosti na ich osobných výkonoch.

Nórski vedci študovali okolo 500 detí od piateho roku školy do 13 roku školy (vek 11 až 19) ako sa hrali modifikovanú verziu hry na diktátorov. V klasickej hre na diktátorov je suma peňazí, povedzme 100 dolárov, rozdelená medzi dvoch hráčov. Diktátor rozhoduje, koľko si nechá a koľko dá druhému hráčovi, tomu, ktorý odpovedá na otázky. Zaujímavé je, že výskumy opakovane ukazujú, že väčšina diktátorov si nenecháva všetky peniaze.

Nórski vedci modifikovali hru tým, že umožnili 45 minútovú produkčnú fázu, počas ktorej mohli hráči získať body hľadaním a klikaním na určité čísla na sérii počítačových obrazoviek. Vedci tiež pripravili alternatívne úlohy, ktoré žiakom umožňovali vybrať si medzi hraním videohier alebo pozeraním animovaných seriálov, namiesto získavania bodov. Väčšina účastníkov sa ukázala byť workoholikmi, ktorí celý čas klikali a snažili sa získať body. Neskôr mohli byť body vymenené za peniaze, ale v niektorých prípadoch boli peniaze náhodne znásobené, takže niektorí účastníci mali šťastie a získali viac ako iní, ktorí boli rovnako produktívni.

Po skončení hry vytvorili deti z rovnakého ročníku páry a bolo im povedané, ako dlho strávil každý získavaním bodov, koľko získali a komu sa o koľko znásobili. Výhra v rámci páru bola skombinovaná a jeden – diktátor – rozhodol, ako rozdeliť celú sumu. Čo sa stalo?

Nórski školáci, tak chlapci ako aj dievčatá, si rozdelili tieto peniaze spravodlivým dielom, pričom každý účastník dostal priemerne 45%, vo všetkých ročníkoch. Vedci prišli k záveru, že toto takmer rovnostárske rozdelenie je dôsledkom faktu, že „deti nevidia žiadny dôvod na  nerovnostárske rozdelenie peňazí.“     

Avšak vedci zistili, že spôsob, akým deti rozdeľujú peniaze sa mení s tým, ako starnú, kedy boli prideľované na základe osobného výkonu a šťastia. Väčšina piatakov (63%) zostala striktne rovnostárska, delili peniaze rovným dielom,  napriek tomu, že niektorí hráči získali viac peňazí vďaka osobnému výkonu. Podiel rovnostárov však klesol na 40% v 7. ročníku; nakoniec na 22% v 13. ročníku (vek 18-19). Naopak, podiel meritokratov vzrástol z 5% v 5. ročníku, na 22% v 7. ročníku a nakoniec na 42% v 13. ročníku. Celých 42% hráčov v 13. ročníku si nechávalo pre seba viac peňazí, pretože boli presvedčení, že si ich zaslúžili. Autori tejto nórskej štúdie prišli k záveru, že meritokratický prístup spravodlivosti sa zvyšuje s vývinom poznávacích schopností detí. Inými slovami: áno, deti zo socializmu vyrastú.

Vedci chceli ďalej zistiť, či ľudia berú do úvahy aj efektivitu, preto zostavili hru tak, že príjem niektorých hráčov mohol byť znásobený až štvornásobne. V tomto prípade môže diktátor zvýšiť celkový spoločný zárobok dvojnásobne, ak pridelí svoje body ostatným. Mladšie deti nebrali tento efekt znásobovania do úvahy, ale so zvyšujúcim sa vekom hráčov-chlapcov, boli stále viac ochotní obetovať body v záujme zvýšiť celkovú sumu. Inými slovami, zvolili si, že sebe pridelia menej, aby maximalizovali celkový príjem.

Okrem toho vedci  zistili, že v každom ročníku približne jedna tretina žiakov nepovažuje nerovnakú výšku príjmu za nespravodlivú, bez ohľadu na to, či bol získaný na základe výkonu alebo šťastia. Túto skupinu nazvali „libertariáni“. Zaujímavé je, že štúdia neodhaľuje ako si „libertariáni“ počínali v hre na diktátorov, aj keď podľa celkového priemeru rozdelenia 45/55 nie je zjavné, že by naň mali výrazný vplyv. Vedci poznamenávajú, „Aj keď prísne rovnostársky postoj sa výrazne znižoval, výskyt libertariánskeho prístupu k spravodlivosti sa nemenil počas celej  adolescencie.“ Akýkoľvek bol ich motív, je jasné, že nie sú rovnostári.

Výskum psychológa Virgínskej Univerzity Jonathana Haidta, ktorý sa zaoberá morálnou psychológiou, sa venuje podobnej problematike: rozdielom v etickom zdôvodňovaní medzi socialistami, konzervatívcami a libertariánmi. Tvrdí, že existuje 5 morálnych rozmerov, podľa ktorých sa ľudia rozhodujú, ako spravodlivosť, krivda, loajalita, autorita a duchovná čistota. Haidt zistil, že socialisti sa predovšetkým zameriavajú na prvé dva rozmery, kým konzervatívci sa pri svojom etickom zdôvodňovaní zameriavajú na všetkých päť.

Na nedávnej prednáške Inštitútu Americkej spoločnosti Haidt upresnil, čo má na mysli pod pojmom spravodlivosť a uviedol, že existujú tri druhy spravodlivosti. Socialisti sa zameriavajú len na jeden druh spravodlivosti, pri ktorom sú do istej miery napĺňané potreby každého. Naopak konzervatívci chápu spravodlivosť ako odmenu ľudí za vynaložené úsilie, teda majú právo na to, čo vložili. Redistribúciu chápu ako zvláštny druh rovnosti, kedy páchateľ zla musí znášať rovnaké následky ako jeho obeť, v zmysle oko za oko.

A čo libertariáni? Spýtal som sa Haidta po jeho prednáške, kam sa zaraďujú libertariáni spomedzi týchto päť morálnych rozmerov. Povedal mi, aby som skúsil hádať ako dopadli v testoch libertariáni. „Tak ako socialisti“, čím som mal na mysli, že ich menej zaujíma oddanosť skupine, podriadenie sa autorite a čistote ducha. Zasmial sa a povedal, „Áno, tak ako socialisti, ale bez pocitu ľútosti.“ Inak povedané, libertariáni reagujú tak ako socialisti, ale nezaujímajú sa o rovnostárstvo, ktoré prevláda v ponímaní spravodlivosti socialistov a 10 ročných detí.

pozn. Pre bližšie vysvetlenie rôzneho chápania anglického výrazu 'liberal' a slovenského výrazu 'liberál' pozri Wikipedia: Liberalizmus.

Ronald Bailey je vedecký korešpondent časopisu Reason. Jeho kniha 'Oslobodzujúca biológia: Vedecká a morálna obhajoba biotechnologickej revolúcie' je dostupná tu.

Článok preložený z Reason.com. Pôvodný článok nájdete tu.