Demokracia ako paradox

Mises.cz: 24. května 2018, Michal Kodnar, komentářů: 5

V súčasnosti väčšina ľudí chápe demokraciu ako tzv. vládu ľudu – nielenže je táto definácia od základu zlá, ale dokonca ani pôvodná antická demokracia z takejto myšlienky nepozostávala. Pojem demokracia vznikol v starovekom Grécku a pôvodne označoval vládnutie istej privilegovanej skupiny ľudí nad zvyšnou menšinou. Mnohí predstavitelia vtedajšej politickej moci a aj grécki filozofi mali voči nej už v tej dobe isté výhrady. Grécka demokracia by sa v dnešnej dobe skôr dala označiť za oligarchiu; v tých časoch mohla voliť len hŕstka obyvateľov (nazývali sa slobodní občania) a samotní politici svoje činy vôbec nezastrešovali pod tzv. „dosiahnutie rovnosti“, alebo slobodu – ich hlavným politickým zameraním bolo dosahovanie vlastných cieľov v pravom slova zmysle, za čo ich slobodní občania aj volili.

            Súčasná demokracia, aká funguje napr. v Česku a na Slovensku, je v mnohých ohľadoch zhodná s tou gréckou. Akurát je tu jeden podstatný rozdiel – doba pokročila tak, že drvivá väčšina občanov nie je ochotná voliť politikov, ktorí svoje osobné ciele nezastrešujú pod ilúziu slobodnej voľby napr. v podobe spomínanej „demokratickej“ rovnosti. Explicitným dôkazom môže byť Listina práv a slobôd schválená počas ČSFR Federálnym zhromaždením (konkrétne sa jedná o prvý odstavec čl. 9 v Prvom oddieli – základné ľudské práva a slobody): „Nikdo nesmí být podroben nuceným pracím nebo službám.“ Súčasťou druhého odstavca je text, ktorý popisuje, že výnimkou je nútená práca slúžiaca ako trest za spáchaný zločin – body a) a b). Je tu ale taktiež spísané, že ustanovenie odstavca 1 sa nevsťahuje na „c) vojenskou službu nebo jinou službu stanovenou zákonem namísto povinné vojenské služby; d) službu vyžadovanou na základě zákona v případě živelných pohrom, nehod, nebo jiného nebezpečí, které ohrožuje životy, zdraví nebo značné majetkové hodnoty; e) jednání uložené zákonem pro ochranu života, zdraví nebo práv druhých“. Takéto definičné paradoxy sú v slobodnej spoločnosti jednoznačne neprijateľné a ak existuje napr. všeobecné vlastnícke právo, tak pre správnosť jeho definície musí byť v spoločnosti stanovené, že toto právo je nepopierateľné. Presne preto je každá snaha o všestranné použitie oslabenej definície síce politicky a psychologicky účinná v prospech jej autora, ale všetky takéto operácie na základe vyvlastňovania spochybňujú samotné základy, na ktorých sú postavené.

            Ďalším zaujímavým dôkazom je vek plnoletosti, ktorý vo väčšine častiach sveta činí 18 rokov. Dospelosť môžeme definovať dvoma spôsobmi: Po prvé; biologická dospelosť – schopnosť reprodukovať svoje DNA. Po druhé; ekonomická dospelosť (Murray N. Rothbard ju definoval ako ekonomickú nezávislosť, schopnosť samostatnosti). Systém, v ktorom v súčasnosti žijeme, používa vlastnú definíciu. Podľa našeho demokratického zriadenia je 17-ročný človek nepochybne nedospelý a plnoprávnym jedincom sa stane až po dovŕšení 18. roku života. Platné zákony v USA zase tvrdia, že 17-ročný človek môže nastúpiť do armády, kde má právo na rozkaz nadriadeného zabíjať iných jedincov, ale na druhej strane nemôže vykonávať pohlavný styk. Druhou pozoruhodnou vecou ohľadom veku plnoletosti je, že v mnohých krajinách je predaj alkoholu osobám mladším 18 rokov prísne zakázaný. Prečo osoba stará 17 rokov a 364 dní nemôže požiť za vlastné náklady kúpený alkohol a o dva dni staršia osoba áno? Znamená to, že v priebehu týchto dvoch dní prebehne organizmus každého z nás zásadnou biologickou metamorfózou? Nie – znamená to, že je o nás rozhodované a takéto rozhodnutia bezpochýb zasahujú do práv každého jednotlivca.

            Záver: Demokracia je systém, ktorý má spoločensky nespochybniteľnú moc nad vymedzenou geografickou oblasťou, v ktorej žijeme. Súčasná spoločnosť je príliš zaslepená zastrešovaním tohto režímu pod hromadu politických doktrín, ktoré ospravedlňujú vyvlastňovanie v mene tzv. všeobecného blaha a popierajú jej samotné základy.