Ešte raz: Spotrebné výdavky SA UŽ vrátili na pôvodnú úroveň
Mises.cz: 23. října 2011, Robert Higgs (přidal Peter), komentářů: 1
Majme prosím väčší rešpekt pre fakty a prestaňme hrať tú starú, obohratú melódiu.
Komentátori a experti, ktorí by mali vedieť najlepšie, stále opakujú, že recesia pretrváva, pretože spotrebitelia nemíňajú. Zdá sa, akoby všetci keynesiánci verili, že keďže sú spotrebitelia hrozne vystrašení, jedine vládne výdavky môžu zachrániť umierajúcu ekonomiku, keďže (aspoň podľa nich) investori nezvýšia svoje výdavky, pretože Fed už znížil úrokové sadzby na mimoriadne nízku úroveň, nemôže teda využiť konvenčné nástroje na ich zníženie a tým stimulovať zvýšenie investičných výdavkov.
Ľudia, prosím, pozrite sa na údaje. Sú pohodlne dostupné pre kohokoľvek na webstránke výboru pre ekonomické analýzy Ministerstva obchodu, organizácie, ktorá vypracováva účty národného príjmu a produktu Spojených štátov.
Podľa týchto údajov sa skutočné osobné spotrebné výdavky vrátili na pôvodnú úroveň spred recesie v 4. švrťroku 2010. Pokračujúc v raste dnes dosahujú ešte vyššiu úroveň (podľa posledných dostupných údajov pre druhý štvrťrok 2011), než bol ich vrchol pred krízou.
Skutočné vládne výdavky na spotrebu a investície (tento koncept nezahŕňa vládne transferové platby ako dávky poistenia v nezamestnanosti a dávky zo sociálneho poistenia) sú takisto vyššie než pred recesiou. V druhom štvrťroku 2011 bola ich úroveň o 2% vyššia (pamätajte, že ide o „skutočné“, alebo o infláciu upravené výdavky, nominálne výdavky vzrástli podstatne viac).
Ekonomika zostáva na pokraji kolapsu nie preto, že by sa nedokázali zotaviť spotrebné výdavky, a ani preto, že nevzrástli vládne výdavky, ale preto, že skutočný ťahúň ekonomického rastu – súkromné invenstície – zostávajú hlboko prepadnuté. Hrubé domáce súkromné fixné investície sa prudko prepadli v druhom štvrťroku 2007 a v druhom štvrťroku 2011 zostali 19% pod svojim vrcholom spred recesie. Tento údaj však neukazuje, aká zlá je v skutočnosti investičná situácia, keďže veľká časť súčasných investičných výdavkov má pokryť to, čo účtovníci nazývajú „opotrebenie kapitálových statkov“, odhadovanú sumu, ktorá je nevyhnutná na kompenzáciu opotrebenia a zastarania existujúcich aktív.
Kľúčová premenná sú čisté súkromné domáce fixné investície – investície, ktoré vytvárajú produktívne súkromné aktíva. Štvrťročné údaje za tento rok nie sú v súčasnosti dostupné na stránke BEA, ale ročné dáta ukazujú, že index ich skutočnej hodnoty bol najvyšší v roku 2006, počas nasledujúcich troch rokov podstatne klesal a len mierne vzrástol v roku 2010, keď boli podľa indexu čisté domáce súkromné fixné investície okolo 78% pod úrovňou z roku 2005 a 2006. Toto je skutočný dôvod pretrvávania recesie.
Súkromní investori, napriek úplnému zotaveniu skutočných spotrebiteľských výdavkov a nárastu skutočných vládnych výdavkov na finálne produkty a služby, sa naďalej obávajú o budúcnosť nových investícií, obzvlášť nových dlhodobých investícií. Opakovane som počas posledných troch rokov argumentoval, že významným dôvodom týchto obáv a výslednej neochoty k novým kapitálovým záväzkom je neistota z krokov vlády – v tomto prípade rozsiahla a vážna obava, že hlavné vládne nástroje v oblastiach ako sú dane, ObamaCare, finančná reforma, environmentálne regulácie, a v iných oblastiach pripravia investorov o kontrolu nad ich kapitálom alebo znížia ich schopnosť využívať svoj príjem, ktorý vygeneruje ich kapitál. Opakovaný záujem prezidenta Obamu prinútiť „bohatých“, aby platili ich „férový podiel“ (teda viac) z vládnych, vždy rastúcich nákladov, len vyvoláva ešte väčšiu systémovú neistotu. Vedúci podnikov sa opakovane vyjadrili, že súčasné politické prostredie odrádza ich ochotu preberať na seba riziko a podnikavosť.
V každom prípade by malo byť kryštálovo jasné, že problémom nie je neschopnosť spotrebných výdavkov vrátiť sa na pôvodnú úroveň. Majme prosím väčší rešpekt pre fakty a prestaňme hrať tú starú, obohratú melódiu.
Článok pôvodne vyšiel na stránke The Independent Institute. Reprinted with permission from The Beacon. © Copyright 2012, The Independent Institute.