Hospodárske krízy a ich pôvod

Mises.cz: 04. října 2015, Andrej Čertík, komentářů: 2

Narodil som sa a vyrastal v dobe, kde nás učili, že hospodárske krízy sú prirodzený jav, že k nim musí dochádzať a je to vlastne súčasťou nášho života. Dokonca aj na vysokej škole ma učili, že hospodársky cyklus – graficky znázornený je vlnovka a ekonomika je raz v konjunktúre (na vrchole) a inokedy zase dole (v recesii). 

Dlho som žil s týmto presvedčením, až kým som sa na vysokej škole len okrajovo, ale neskôr po nej nestretol s rakúskou ekonomickou školou.  Udivovalo ma, že človek menom Ludwig  von Mises predpovedal veľkú krízu, ktorá prišla v 1929 v Amerike a dopredu predpovedal aj nemožnosť socializmu, nie z politického, ale ekonomického hľadiska.  Ako tieto informácie mohol tušiť, poprípade, dá sa podľa jeho kľúča predpovedať  kedy a či bude ďalšia kríza? 

Mises sa vo svojich dielach prihovára čitateľom relatívne zložito a len málo ľudí vie oceniť jedinečnosť jeho diel, no jednoduchšie to už vysvetľuje jeden z jeho nasledovníkov – Jesus Huerta de Soto v knihe Peniaze, banky a hospodárske krízy. 

Na začiatku celého procesu je vývoj bankovníctva a to pre tých, ktorí študovali jeho pôvod, nie je žiadnym prekvapením, že na začiatku bankovníctvo plnilo dve úlohy: 

•Povinnosť úschovy (Depositum irregulare)

•Pôžička banke (Mutuum)

Prvú formu by sme mohli prirovnať k dnešným vkladom na požiadanie, ktoré bežne v banke využívame.

Druhú formu – Mutuum by sme mohli prirovnať k forme terminovaného vkladu, kde banke požičiame a tá nám po nejakom čase vyplatí úrok, avšak musíme rátať s tým, že banka peniaze investuje a môžeme o ne aj prísť. Teda skôr, ako dnešný terminovaný vklad to bola pôžička banke na investovanie. 

Povinnosť úschovy bola kedysi veľmi prísne chránená a slúžila v praxi na to, aby si ľudia v banke mohli uložiť ich zlato. Po dobe úschovy  banke vyplatili peniaze za úschovu, čo bolo v praxi do 3% z ceny vkladu.  S týmito peniazmi bankári nemohli disponovať a museli z nich držať 100% rezervy, čo sa však dalo očakávať, začalo ich to pokúšať a s predpokladom – veď ľudia si naraz všetky peniaze aj tak nevyberú- začali s nimi obchodovať a bohatnúť.  Avšak, aby banky mohli poskytnúť, čo najviac úverov z peňazí, ktoré mali ľudia v úschove znižovali úrokové miery a úverové podmienky.  Tieto peniaze, ktoré sa dostávali do obehu nespôsobovali len rast konečných  a výrobných statkov teda infláciu, ale oveľa väčším problémom bolo chybné investovanie.  Tieto chybné investície vznikajú hlavne kvôli nižšej úrokovej miere, ktorá je spôsobená tým, že banky nemusia držať 100% rezervy z vkladov na požiadanie. Pri nižšej úrokovej miere sa potom podnikateľom javia ziskové projekty, ktoré by za normálnych okolností ziskové neboli.  Môžem uviesť jednoduchý príklad... Chcem postaviť liehovar a banka mi ponúka úver s úrokom 15%, môj zisk by však bol rovnako na úrovni 15%, teda by som do tohto podnikania nešiel.  Dôjde však k úverovej expanzií,  banka zníži svoje rezervy z vkladov a zníži úrok na 7% a moje podnikanie sa týmto pádom dostáva do zisku. Poviem si, že chcem tento projekt zrealizovať a pustím sa do toho. V prípade, že by rezervy banky boli na nízkej úrovni a potrebovala si požičať, centrálna banka jej rada pomôže.  Centrálna banka v súčasnosti drží nad týmto systémom strážnu ruku. Tieto nesprávne investície môžu fungovať len do doby, pokiaľ sa k podnikateľom dostávajú lacné peniaze. Časť z investícií, ktoré vznikli vplyvom bankovej expanzie, dokonca môže byť úspešných a fungovať aj v budúcnosti, ale problém nastáva, keď banky zastavia „príliv lacných peňazí“.  V tom momente sa prejaví väčšina zlých investícií a nastáva hospodárska kríza, pretože úrok sa vráti na svoju pôvodnú úroveň a projekty, ktoré sa zdali byť ziskové sú odrazu stratové(viď. môj liehovar vyššie, po zastavení bankovej expanzie úrok stúpne na 15 percent a ja sa dostanem na nulu). Podľa tohto modelu  Mises dokázal vysvetliť všetky hospodárske krízy v histórií a predpovedať aj tie, ktoré v ich dobe mali nastať, neskôr ju rozvíjal Hayek a úspešne dokončil teóriu mýlneho investovania.

Prvým krokom k správnej ceste ozdravenia globálnej ekonomiky je zrušenie centrálnych bánk, ktorých dôležitosť nám podsúvajú len politici, alebo aspoň odstránenie ich monopolu na emisiu peňazí.  Druhým oveľa ťažším krokom je, aby banky boli donútené držať sto percentné rezervy z vkladov na požiadanie, ale vplyvom zrušenia centrálnych bánk by boli nútené držať aspoň vyššie rezervy ako majú v súčasnosti, lebo by stratili svojho záchrancu. 

Myslím, že sú to veľmi náročné ciele, ale bohužiaľ, žiadne ľahké, rýchle, jednoduché a bezbolestné riešenia, tak ako nám to ponúkajú dnešní politici neexistujú...

Nedopovedaná otázka na koniec, na ktorú veľa ľudí hľadá odpoveď je - Spôsobí najbližšie zvyšovanie úrokových mier Fedu ďalšiu hospodársku krízu?