Ľuďom sa často prízvukuje zdanlivo jasná 'pravda' demagógie zástancov silného štátu: Trh nemá morálku a preto potrebuje zásahy štátu. Trh nemá morálku a preto musia vzniknúť odbory, aby chránili záujmy pracujúcich. Sem trh nepatrí, tu sa uspokojujú dôležité ľudské potreby a tie zaistí 'mocný a múdry' štát.

Proti tejto šialenej agitácii existuje len jedna dostupná zbraň, ako tvrdil L. Mises a tou je rozum. Iba zdravý rozum stačí na to, aby zabránil ľuďom prepadnúť klamným prestavám a prázdnym frázam. Z akýchsi naivných dôvodov sa neustále predpokladá, že vláda bude konať dobro a zjedná nápravu všetkých nepriaznivých javov, zabráni hospodárskym krízam, odstráni nezamestnanosť. Trh však nie je zdivočelé zviera, ktoré pripravuje ľudí o prácu a plodí chudobu a preto ho treba skrotiť.

Trh je iba označenie pre mierové a dobrovoľné aktivity ľudí, ktorí si navzájom vymieňajú plody svojej práce, aby spoluprácou (resp. v konečnom dôsledku deľbou práce) mohli uspokojiť viac a kvalitnejšie svoje potreby. Táto spolupráca umožnila vzniknúť peniazom a cenám, ktoré koordinujú aktivity takým spôsobom, aby sa obmedzilo plytvanie.

Ak nevládne trh, potom tam nie je ani dobrovoľnosť, ale donútenie, následkom čoho neexistujú trhové ceny a preto dochádza k plytvaniu, k chaosu, k neefektivite a zadlžovaniu. Modernými príkladmi sú zdravotníctvo, školstvo, infraštruktúra dopravy ako cesty, železnice.

Ako už bolo zdôraznené, dobrý úmysel nestačí, je potrebné neplytvať v jednotlivých odvetviach a mať možnosť porovnať naliehavosť potrieb v iných odvetviach. To však bez distribuovanej informácie, ktorej nositeľom sú práve ceny, nie je možné. Preto sa bude plytvať ďalej a problémy sa budú riešiť väčšími výdajmi z verejného rozpočtu. To sa začne páčiť podnikom, ktoré sú sučasťou štátneho byrokratického systému, pretož budú žiť zo štátnych zákaziek v prostredí, kde neexistuje voľný trh, teda tlak na zvyšovanie kvality a znižovanie nákladov. Tieto skupiny potom sami začnú požadovať ďalšie regulácie. V zoštátnených systémoch sa teda problémy budú len množiť.

Takáto situácia sa potom často prejavuje vo zvyšovaní daní, napríklad z príjmu, ktorými sa plní štátny rozpočet a zároveň bráni ďalšiemu (konkurenčnému) podnikaniu. Zvýšená daň z príjmu totiž zabraňuje najmä začínajúcim podnikateľom akumulovať potrebný kapitál a tým sa rozvíjať, takže sú odsudení byť len drobnými podnikateľmi. Veľké firmy zapojené v byrokratickom systéme sú takto chránené pred konkurenciou. Tým sa podnikanie dostáva ešte viac do područia byrokracie, ktorá začne rozhodovať o oprávnenosti nákladov, cien, ziskov a podobne. Zároveň tým bujnie jej aparát a aj podiel voličov, ktorých je štát zamestnávateľom, čo znamená viac peňazí z verejných zdroj na výplaty byrokratov. A vďaka demokracii sa tak špirála štátnej moci a neslobody môže viac roztočiť...

Spracované podľa L.Mises: Lidské jednání. Článek původně vyšel na blogu fivemisons.blogspot.com.