Ludwig von Mises a jeho postoj k anarchizmu

Mises.cz: 13. ledna 2015, Kolektiv Mises.cz, komentářů: 38

[Autorem článku je Všemocná vláda.]

Dnešnou témou článku bude návrat ku koreňom a pokus o identifikáciu názorov Ludwiga von Misesa ako najvýznamnejšieho reprezentanta Rakúskej ekonomickej školy na smery popierajúce nutnosť existenciu štátu, teda doktrínu anarchizmu. Súčasné smerovanie Rakúskej školy silne inklinuje k privatizácii všetkých služieb poskytovaných v súčasnosti štátom a k efektívnemu odstráneniu monopolu moci, ktorým štát disponuje. Súkromným poskytovaním služieb ochrany, práva a súdnictva by sa podľa názoru súčasného anarchokapitalizmu efektívne zrušil štát. Všetci sme oboznámení s argumentáciou Rothbarda, o ktorej sa toho na rôznych liberálnych fórach pojednalo už mnoho, no Misesove názory akoby zapadli prachom a neboli viac žiadané a najmä kompatibilné s anarchickým krídlom Rakúskej školy. Práve na túto tému sa dnes zameriame. Mises je známy najmä svojou nekompromisnou kritikou socializmu a intervencionizmu, neoblomnou obhajobou laissez-faire a zároveň je základným východiskom pre formuláciu filozofických stanovísk anarchokapitalizmu. Dalo by sa teda oprávnene predpokladať, že vo svojom filozofickom systéme Mises nenachádza žiadne miesto pre existenciu štátu. A práve tento predsudok sa teraz pokúsime vyvrátiť.   

Dosť bolo sladkých úvodných rečí, poďme sa napiť priamo z intelektuálneho prameňa. Mises sa nezaoberal primárne nutnosťou a moralitou štátu, základ jeho tvorby spočíva najmä v kritike socializmu a intervencionizmu, kde neustále, človek by povedal, že aj definitívne vyvracia tieto doktríny. Len s údivom môžeme pozorovať, že ľudia stále veria dvesto rokov vyvráteným fámam a klamom, na základe ktorých aj volia svojich demokratických zástupcov. Bežný volič si vraví: „Veď tento nový nás už určite privedie k svetlejším zajtrajškom a sociálnej spravodlivosti! Tí predtým boli skorumpovaní a to je jediný dôvod prečo sa nám nežije až tak dobre.“ No Mises predsa len neopomenul úplne úvahy o štátnej moci vôbec. Ohľadom legitímnej úlohy štátu v rámci spoločnosti nám Mises hovorí: „Úlohy, ktoré priradilo liberálne učenie štátu sú: ochrana vlastníctva, slobody a mieru.“  Vzhľadom na to, že dielo v ktorom Mises uviedol tieto slová sa nazýva Liberalizmus, jediná interpretácia, ktorá je prijateľná je taká, že sám Mises sa plne stotožňuje s úlohami štátu v spoločnosti, ktoré klasický liberalizmus pririekol vláde. Mravné zákony sú iba spoločenský konštrukt. Nič také ako absolútne platné morálne normy neexistuje. Morálka je možná iba pri interakcii minimálne dvoch konajúcich ľudí. Robinson na opustenom ostrove nemá žiadne morálne príkazy, ktoré musí dodržiavať. Aby sme sa vyjadrili presnejšie, cit pre správne konanie v ňom byť môže, no nemá ho ako, kde a na kom použiť. A rovnako ako slová ožívajú iba v jazyku, morálne normy „ožívajú“ iba v rámci spoločenskej kooperácie. Toto eticky relativistické stanovisko je typické pre celý súbor Misesovho diela a je na ňom postavená celá jeho teória. Tento utilitaristický prístup sa prejavuje v najvyššom cieli morálnych aj legálnych noriem- v zachovaní spoločenskej kooperácie založenej na princípe deľby práce. Z toho vyplýva, že ľudia, ktorí porušujú morálne normy neubližujú len sebe, ale podkopávajú základy celej pyramídy spoločenskej spolupráce. „Ak by sa ľudia, ktorí si prajú ďalšie trvanie spoločenskej spolupráce a ktorí sa podľa toho správajú, museli zriecť použitia moci a donútenia voči týmto škodcom spoločnosti, aby im zabránili v podkopávaní spoločenského poriadku, znemožnilo by sa akékoľvek spoločenské spolužitie.“ Bez nátlaku a donútenia by sa nutne spoločenské usporiadanie stalo nemysliteľným.  Ďalej pokračuje v tvrdom etatistickom duchu: „Spoločenskú inštitúciu, ktorá donútením a násilím prinúti škodcov spoločnosti, aby sa pridržovali pravidiel spoločenského spolužitia, nazývame štát, pravidlá podľa ktorých sa postupuje, nazývame právo, a orgán, ktorý obstaráva používanie donucovacieho aparátu, nazývame vláda.“ Podľa Misesa je najväčšou slabinou doktríny anarchizmu, že anarchisti predpokladajú, že všetci ľudia bez výnimky budú dodržovať pravidlá dobrovoľne. Anarchizmus nepočíta s ľudskou nedbalosťou, vášňami, impulzívnym a afektívnym chovaním, ktoré aj z najuvedomelejšieho a najpočestnejšieho človeka dokážu urobiť hrozbu pre iných v priebehu okamihu. Na záver Mises dodáva: „Anarchizmus zle odhaduje povahu človeka, bol by uskutočniteľný iba vo svete anjelov a svätých.“ Môžeme sa len domnievať, akú formu argumentácie by Mises zvolil ak by bol konfrontovaný so súčasnými prúdmi anarchizmu v rámci Rakúskej ekonomickej školy a je otázkou, či by nezavrhol minarchizmus v prospech anarchizmu. Toto všetko sú len špekulácie bez akéhokoľvek významu pre súčasný liberálny diskurz. Súčasná kritika anarchokapitalizmu sa zameriava najmä na jeho nestabilitu, neschopnosť potrestať vinníkov, ktorí poškodzujú mechanizmus spoločenskej deľby práce a najmä na kritiku individuálneho výkonu spravodlivosti. Môžeme kritizovať Roberta Nozicka za jeho nedôsledný prístup k otázke vzniku štátu, ale napriek tomu jeho kritika retribučnej teórie spravodlivosti (aspoň z pohľadu klasického liberalizmu a teda aj z pohľadu Ludwiga von Misesa) mieri správnym smerom. Ludwig von Mises je však silným odporcom myšlienky zrušenia štátu a jeho nahradenia bezštátnou spoločnosťou: „Liberalizmus nie je anarchizmus, liberalizmus nemá s anarchizmom vôbec nič spoločné. Liberalizmus si je dokonale vedomý toho, že bez donútenia by bolo ohrozené bytie spoločnosti, a že za pravidlami, ktoré je treba dodržiavať musí stáť moc, aby ktorýkoľvek jednotlivec nemohol zničiť celú spoločenskú budovu.“ Je úlohou štátu v liberálnej spoločnosti (vo význame klasického liberalizmu, nie socialisticko-intervencionisického smeru, ktorý sa najmä v Spojených štátoch nazýva liberalizmus), aby donútil jednotlivcov, ktorí sa nechcú podriadiť pravidlám spoločnosti, najmä úcte k životu, ochrane súkromného vlastníctva, slobody a mieru, donútiť ich dodržiavať pravidlá ustanovené spoločenskou konvenciou. Opätovne uvedieme Misesovu formuláciu legitímnych úloh štátnej moci: „Úlohy, ktoré priradilo liberálne učenie štátu sú: ochrana vlastníctva, slobody a mieru.“

Záverom môžeme zhrnúť, že Ludwig von Mises považoval anarchizmus za hnutie, ktoré odporovalo základným princípom liberalizmu a (možnože paradoxne) slobody. V jeho koncepcii liberalizmu je nutným zlom existencia minimálneho štátu (štátu nočného strážnika), ktorého úlohou je vytvoriť podmienky na nerušený rozvoj spoločenskej deľby práce, individuálnej slobody a mieru. Smutným faktom zostáva, že filozofia klasického liberalizmu (resp. jeho modernej formy- libertarianizmu) je stále na okraji záujmu širšej verejnosti, ktorá, bohužiaľ, považuje individuálnu slobodu za niečo, čo treba za každú cenu obmedziť, slobodu slova za ospravedlniteľnú iba ak sa vyjadruje ten jediný správny názor a na honbu za ziskom je hľadené ako na niečo nemorálne, napriek tomu, že definícia zisku je kvalitná služba spotrebiteľom. Jediným spôsobom, ako zmeniť mentálne nastavenie spoločnosti smerom k väčšej tolerancii, úcte k druhým a ich slobode, je vzdelávanie. Myšlienky, ktoré reprezentuje liberalizmus sú natoľko silné, že ovládli celé dve storočia, ktoré sú teraz nazývané zlatým vekom liberalizmu. Týmto krátkym článkom som sa snažil prispieť k šíreniu ideí liberalizmu. Obávam sa, že liberalizmus nečakajú svetlé zajtrajšky, no zostáva nám dúfať, že ľudia opätovne vo veľkom neprepadnú víziám jednoduchých riešení socializmu, ktoré zo dňa na deň urobia zo zlého a krutého sveta rajskú záhradu. Na záver ešte jeden vtip. Stalin sa chváli: „Začal som zbierať vtipy o mne. A koľko ich už máte? Zatiaľ len dva a pol lágra.“

[1] Liberalismus, Ludwig von Mises, str. 40
[2] Napriek tomu, že v čase keď Mises písal tieto riadky ešte pravicový anarchizmus neexistoval (jeho zakladateľ ešte dokonca ani nežil) a mieril tým na anarchizmus krajne ľavicový, sú tieto argumenty platné aj na anarchizmus protipólny, teda anarchokapitalizmus.