Môže sociálny demokrat chcieť Olympiádu?

Mises.cz: 01. března 2013, Róbert Chovanculiak, komentářů: 4

Slovenská vláda prostredníctvom hlasu podobného Ficovi vyhlásila, že usporiadať olympiádu na Slovensku (spolu s Poľskom) nie je až tak odveci a „ideme do toho“. Podobne sa nedávno vyjadrila aj hlava prezidenta, ktorá taktiež podporuje kandidatúru SR.

Ako reakcia na tento nápad sa objavilo niekoľko konštruktívnych kritík. Jedni poukázali na skutočnosť, že v minulosti nebol žiadny organizátor schopný dodržať rozpočet – čo pri dnešných fiškálnych problémoch v celej EÚ nemusí dopadnúť dobre. Iní v tom hneď prezieravo odhalili priestor (nie len reklamný) pre sponzorov Slovenskej politickej extraligy. Mňa skôr zarazila iná skutočnosť. Má mať vôbec sociálny demokrat v náplni mozgovej kôry priestor pre niečo ako Olympijské hry?

V skratke, sociálni demokrati ako jedni z dvoch dedičov odkazu Karla Marxa, ktorí si vybrali gradualistickú, krok za krokom cestu do raja (tí druhí, boľševici, sa revolučnou skratkou ďaleko nedostali) majú v náplni práce pomôcť zhodiť okovy utláčanému proletariátu.

No a teraz si zoberme takého typického zástupcu proletariátu (voliča SMERu) z Kysuckého Krásna, ktorý každý deň pracuje v strojárenskej továrni (v okovách samozrejme) a svojím osloboditeľom do Bratislavy posiela pravidelne zanedbateľnú polovicu výplaty. Nemusíte byť sociológ zo SAVky, aby ste si vedeli predstaviť typický životný štýl nášho Jara z Kysúc. Pravdepodobne má pekné (a pravdepodobne vytunované) auto, ktoré rád „vyvenčí“ slovenských „cestách“, po práci zájde na pivo, dve, k tomu dve poldeci a sem tam si pri tom aj zapáli. Jednoducho oduševnený platca spotrebných daní.

A jedného dňa to príde, Deň D, sociálni demokrati to dokázali! Jaro bude mať Olympijské hry. No teda presnejšie povedané, Jaro žije v Kysúckom Krásne, Kysúcke Krásno sa nachádza na severe Slovenska, Jaro má v občianskom preukaze napísané Slovák a na Slovensku budú Olympijské hry. Bomba! Škoda, že Jaro má radšej futbal. A vlastne ani nemá moc času ísť sa pozrieť na tu Olympiádu. Musí totiž pracovať, veď sociálni demokrati si stále pýtajú svoj podiel za to, že pracuje, jazdí a sem tam popije a pofajčí. Ba čo viac, keď dobudovali tú olympiádu, začali si pýtať ešte viac. Takže predsa len sú to Jarove Olympijské hry, Jaro ich spolufinancoval.

Podľa prepočtov to vychádza tak, že ak by budovatelia športovej infraštruktúry z Bratislavy dodržali rozpočet (čomu skúsenosti odporujú) a sociálnych demokratov by pri ich krokoch nesprevádzala korupcia za korupciou (čomu odporuje zdravý rozum), tak by priemerný Jaro (žena, muž, dieťa, dôchodca) zaplatil za to, že v krajine, kde žije, bude kdesi v horách v jednom momente veľa športovcov, politikov a sponzorov na kope – približne 60 EUR.

Nepoznám veľa Jarov, ktorým by sa tento obchod páčil. A to nehovoriac o tých, ktorí patria k proletariátu – k vykorisťovanej triede, ktorú zobrali sociálni demokrati pod svoje krídlo. Asi by bolo na mieste zamyslieť sa, či aj toto druhé socialistické krídlo nebude rovnako nahnité, ako bolo to boľševické, či nebude rozdiel len v rýchlosti akou prerozdeľujú zdroje a rentu…