Mythbuster: Čína

Mises.cz: 15. dubna 2011, Martin Vlachynský, komentářů: 13

Máloktorá krajina vyvoláva toľko kontroverzie, ako Čína. Na jednej strane sme si vedomí, že vďaka Číne môžeme kedysi luxusné výrobky, ako počítače či telefóny, kupovať ako teplé rožky. Na druhej strane, pri pohľade na narastajúcu ekonomiku a sebavedomie draka nabiehajú mnohým zimomriavky. Veľká časť tvrdení v médiách, ale aj v pospolitom občianstve, je postavená na vode a nesprávnych záveroch. Pár mýtov sa pokúsime nalomiť.

Čina rastie ako nikto predtým a čoskoro bude veľmi bohatá

Čína rastie rýchlo, to je fakt, ale nejedná sa o nič špeciálne. Je to príklad toho, keď rozvojový štát prudko zníži spotrebu a zvýši investície. Presne toto spravilo Japonsko v 60. a Južná Kórea v 70. rokoch. Ako sa blížili k západu, rast spomalil, až nakoniec zrovnal krok. To čaká aj Čínu – v tom lepšom prípade.

Celé to má jeden negatívny aspekt – vysoké investície znamenajú nízku spotrebu. 16% ľudí žije v absolútnej chudobe (menej ako 1.25 dolára na deň, posledný údaj Svetovej Banky) a HDP na hlavu je nižší ako v Albánsku či Angole.

Čína múdro využíva dlhovú krízu a jedného dňa si nás všetkých kúpi

Číne sa vďaka obchodným prebytkom podarilo nazhromaždiť slušné (aj keď nie až tak závratné) zásoby zahraničných dlhopisov. Ak by Čína prestala kupovať americké, ale aj iné dlhopisy, daná krajina by mala značný problém financovať svoj chod. Na druhej strane, ak nastanú problémy a krajina začne zúfalo inflovať, alebo nebodaj rovno nahodí menovú reform, alebo zbankrotuje, Číne ostanú v rukých kopy papierikov, ktoré vymenila za milióny topánok a jedovatých hračiek.

Môžeme Čínu obviňovať z manipulácie meny, ale v praxi to znamená to, že k nám prúdia kontajnery výrobkov výmenou za potlačený papier. Deal!

Všetko sa vyrába v Číne, proti jej obchodným prebytkom sme bezmocní

Táto veta je chybná – všetko sa montuje v Číne. A to je podstatný rozdiel. Skvele na túto tému pojednal Pinus na svojom blogu. Väčšina pridanej hodnoty je totiž v oblastiach ako vývoj, navrhovanie a dizajn výrobkov. Čína tak môže zmontovať iPhone, ale z jeho predajnej ceny má tak 2%. Stačí, ak na 16 telefónov vyvezených do USA pripadne 1 telefón predaný na čínskom trhu, a bilancia je vyrovnaná. Zatiaľ sa tak nedeje, ale 1.3 miliardy ľudí stále hlasnejšie žiada spotrebu aj pre seba, čo potvrdzujú nedávne štrajky, a nárast miezd. So stúpajúcim domácim dopytom sa začne obchodný prebytok Číny rýchlo mazať.

Ako Jaroslav Borovička ďalej upozorňuje, v absolútnych číslach na západe nepoklesla ani priemyselná výroba, hoci v spoločnosti často prevláda opačná predstava.

Čína dokazuje úspešnosť komunizmu

Počas pokusu o komunizmus v Číne zahynulo 20-40 miliónov ľudí. Potom pár súdruhov pochopilo, že takto nie, a rozbehli v 80. rokoch reformy, ktoré vrátili Čínu spať na nohy. Strategické podniky dnes ostávajú v rukách vládnej oligarchie, ale inak krajina skôr pripomína ranno kapitalistickú krajinu zo začiatku 19. storočia. Dôchodkové poistenie neexistuje pre väčšinu ľudí (a pre krajinu, ktorú čaká obrovský prepad práceschopného obyvateľstva, je to obzvlášť neveselá situácia) – padli dokonca návrhy úzákoniť povinnú starostlivosť o rodičov. Zdravotníctvo je prevážne platené, podpora v nezamestnanosti je v plienkach (na vidieku môžu snívať), pracovné podmienky v továrňach katastrofálne, pracovníci niekedy spávajú priamo vo fabrike a pracujú 12 a viac hodín.

Čo je najviac zarážajúce – zatiaľ čo vlády západnej Európy prerozdeľujú okolo 50% produkcie, v Číne je to menej ako 40%. Verejný sektor zamestnáva okolo 30% pracujúcich. Pri pohľade na EÚ sa natíska otázka – kto je vlastne komunista? Pritom sotva 20 rokov dozadu, Čínsky štát ovládal okolo 75% ekonomiky (taký prepad, že sa ho až lakajú niektorí lavičiari).

Napriek tomu, centrálne plánovanie je stále významné a vyberá si svoju daň. Riziko obrovskej realitnej bubliny sme rozoberali už v minulosti, a odvtedy sa nijak neznížilo, skôr naopak. Pesimistické odhady udávajú závratných 200 miliónov neobsadených bytových jednotiek.

Záverom

Čína je opakovaním niekoľkorát videnej ekonomickej histórie, len vo veľkom. Máme tu ekonomiku ťahanú investíciami (= nútenými úsporami), s bohatými zónami voľného obchodu, s veľkými obchodnými prebytkami, s nízkym dlhom. Na druhej strane máme veľmi chudobné obyvateľstvo túžiace rozvinút spotrebu, hroziace bubliny (realitnú, ale aj demografickú) spôsobené rozsiahlym centrálným plánovanim. Čína je významný svetový ekonomický hráč, ale aj ona má svoje limity.

Inak, nedávno v The Economist vyšlo pekné porovnanie z ktorého vyšlo Slovensko zhruba na úrovni Pekingu (Select: Beijing 2nd Select: GDP per person, PPP) - naleznete zde.

Článek původně vyšel na econoir.sk.