Mýtus nepoškvrnenej odbornosti

Mises.cz: 07. září 2011, Center for a Stateless Society (přidal Peter), komentářů: 14

Bryan Caplan vo svojej knihe Mýtus racionálneho voliča (Princeton University Press, 2008) [ktorej český preklad vyšiel nedávno, pozn. prekl.] tvrdí, že hlavným dôvodom zlej hospodárskej politiky je nadmerný vplyv ekonomicky negramotnej širokej verejnosti.

Samotný fakt, že Caplan berie demokraciu vážne, vyvoláva vážne znepokojenie. NAFTA si predsa užívala ohromujúcu podporu oboch politických strán, napriek silnému nesúhlasu verejnosti. Môžete sa staviť, že ADM a Cargill mali viac čo do činenia s programom potravinových lístkov, než silný blok hlasujúcich socialistických mamičiek. Obsah politiky je ďaleko lepšie vysvetlený John Stewart Millovou teóriu elít než hromadou nezmyslov o demokracii z knižiek občianskej náuky.

Štát niekedy zasahuje do trhu v prospech veľkých podnikov a vydáva to pred verejnosťou za „progresívny“ krok „vyrovnávacej sily“. Inokedy štát zasahuje v prospech veľkých podnikov a nazýva to „voľný obchod“. Ale čo si o tom voliči myslia, jednoducho odráža rétoriku, ktorá bola použitá na to, aby im to predali, až po samotnom fakte. Skutočnú politiku vytvárajú korporátne prasce pri koryte.

V každom prípade, ak je ekonomická negramotnosť verejnosti skutočným problémom, je to preto, že ekonomickú negramotnosť podnecujú neoliberálni ekonómovia.

Verejnosť teda uverila dôkazom svojho vlastného klamlivého zraku, že svet je pod medzinárodným uzamknutím korporáciami a že veľké podniky ťažia zisky z pracovníkov a spotrebiteľov v zmysle „hry s nulovým koncom“. A pretože verejnosť hľadí na štát ako na slobodný trh, vyjadruje to istú pochybnosť o sile slobodného trhu. Koho je to vina? Možno je to chyba neoliberálnych ekonómov, hovoriacich hláv z televízie a politikov, ktorí považujú štátne zriadenie za slobodný trh.

Skutočným problémom možno je, že verejnosť právom nenávidí korporátnu ekonomiku, ktorú pozoruje okolo seba, ale nesprávne ju identifikuje ako slobodný trh - to je však presne to, čo im hovoria Caplanovi „ekonomickí odborníci“!

Verejnosť v skutočnosti zdieľa mnoho názorov ekonómov establišmentu. Napríklad zdieľajú Caplanov názor, že „dohody o voľnom obchode“, ako je NAFTA, majú niečo spoločné s voľným obchodom (aj keď v skutočnosti ustanovenie NAFTA a Uruguajského kola o „intelektuálnom vlastníctve“ sú najväčším bodákom protekcionizmu od čias zákona o clách Smoot Hawley).

Ako vidno, nie je to len verejnosť, kto má sklon k iracionalite. Odborné vedomosti profesionálnych ekonómov prechádzajú sitom ich nekritických ideologických domnienok. Pre ekonómov hlavného prúdu – vrátane samotného Caplana – je charakteristické nikdy nespochybňované presvedčenie: Implicitný predpoklad, že súčasná korporátna ekonomika a jej charakteristiky sú do veľkej miery výsledkom „slobodného trhu“.

Caplanovi ekonomickí experti nie sú len nezištnými aplikátormi ekonomických princípov alebo zástancovia princípov slobodného trhu ako takého. Sú obhajcami konkrétneho systému moci.

To je ďalší Caplanov problém: Jeho viera, že viac autonómie pre ekonomických expertov pri tvorbe politík a ich izolovanie od vyrušovania ekonomicky iracionálnou verejnosťou bude mať za následok lepšiu politiku. Zdá sa, že Caplan predpokladá nejakú všeobecnú alebo nepoškvrnenú odbornosť a neberie do úvahy možnosť, že odborné znalosti môžu niesť nádych inštitucionálnej kultúry alebo potrieb konkrétneho systému moci. Predstavy jeho ekonomických kráľov-filozofov o ekonomike „slobodného trhu“ v praxi do veľkej miery odrážajú tradičné korporátne neoliberálne učenie.

Pochybujem, že Caplanovi ekonómovia „slobodného trhu“ budú zahŕňať mnohých radikálnych rothbardiánov, ktorí hlásajú zrušenie „intelektuálneho vlastníctva“ Americkej asociácie záznamového priemyslu (RIAA) a Americkej asociácie filmového priemyslu (MPAA) alebo otvorenie latifundií pozemkových oligarchov tretieho sveta pre pravé lockeánske osídlenie roľníkmi. Nie, to, čo dostaneme, je tradičné neoliberálne učenie, princípy „slobodného trhu“ zdeformované na nepoznanie v záujme korporátnych merkantilistov, ktorí vládnu svetu. A oni to budú vydávať za nezaujaté odborné znalosti, aj keď slúžia materiálnym záujmom svojich korporátnych pánov.

Caplan vsádza svoj klobúk na možnosť, že ekonómovia hlavného prúdu nie sú naozaj nezaujatými odborníkmi, ale advokáti istých konkrétnych záujmov. Problémom je však spôsob, ktorý navrhuje ako test: Zameranie sa na príjem ekonómov, aby odhalil, či bohatí ekonómovia zdieľajú názory ostatných bohatých. Namiesto toho, aby zvážil možnosť, že všeobecné vzdelanie ekonómov odráža ideologickú hegemóniu dominantných inštitúcií v našej spoločnosti, Caplan hľadá surovú samo-propagáciu na objednávku Kena Laya a Bernieho Madoffa.

Nezáleží na tom, aké čisté svedomie majú ekonómovia establišmentu, ale ako sú ich ekonomické názory – či už úprimné alebo nie - formované systémom moci, ktorému slúžia. Hospodárska politika podporovaná „štyrmi z piatich ekonómov“ je, v drvivej väčšine prípadov, politikou v záujme korporácii previazaných na štát. A tie majú málo, ak vôbec, čo do činenia so skutočne slobodným trhom.

Problémy s hospodárskou politikou majú viac čo do činenia s predpojatosťou „odborníkov“ než s predpojatosťou „nevzdelanej verejnosti“.

Autor: Kevin Carson

Pôvodný článok nájdete na tomto linku: http://c4ss.org/content/4427