Najväčšia fabulácia v histórii európskeho projektu

Mises.cz: 17. října 2012, Róbert Chovanculiak, komentářů: 3

Keby ste sa v predvečer dňa 1. mája 2004 spýtali priemerného Slováka, čo podľa neho znamená vstup SR do EÚ, pravdepodobne by vám odpovedal – voľný pohyb osôb, tovarov, služieb a kapitálu, jednoducho spoločný trh. S ohľadom na dnešnú situáciu v EÚ obsahuje táto odpoveď dve zaujímavé skutočnosti. Po prvé: nebola to predstava náhodná, ale úmyselne vytvorená politikmi, po druhé: nebola to pravda, ale lož.

Na začiatku 50. rokov 20. storočia, v dobe, keď už existovalo Európske spoločenstvo uhlia a ocele, sa objavili pokusy o ďalšiu a hlbšiu európsku integráciu. Konkrétne v podobe vytvorenia Európskeho obranného spoločenstva či neskôr návrhu na integráciu v oblastiach atómovej energie, ako aj ostatných energií a dopravy (budúci Euroatom). Spoločným znakom týchto iniciatív bola úprimnosť a otvorenosť ich tvorcov, to sa už nikdy v histórii nemalo opakovať. Iniciátori pri prezentovaní svojich úmyslov použili slovné spojenia ako Spojené štáty európske, federalizmus či nadnárodné inštitúcie a princípy. Vtedy tieto plány stroskotali. Autori, ktorými neboli nikto iní ako Jean Monnet a Paul-Henri Spaak, si uvedomili, že ich myšlienku sa im v budúcnosti podarí presadiť iba tak, že konečný cieľ integrácie nebude nikdy presne zadefinovaný, postupovať budú z úzadia a tzv. salámovou metódou. Vtedy sa začala najväčšia mystifikácia európskeho projektu. Projekt sa mal odvtedy prezentovať predovšetkým už iba ako hospodárska spolupráca, záležitosť obchodu a pracovných miest, voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu.

Avšak aj táto idea hospodárskej spolupráce mala na začiatku prinajmenšom dve nezlúčiteľné vízie ich naplnenia. Jedna presadzovaná Francúzskom: „projekt spoločného trhu“, postavený na jednej veľkej colnej únií, ktorá by bola smerom von protekcionistická a smerom dnu harmonizovaná. Druhou víziou bola „zóna voľného obchodu“ presadzovaná Nemeckom, a to predovšetkým Ludwigom Erhardom, strojcom nemeckého ekonomického zázraku. Debata o tom, ktorá vízia zvíťazila, by bola pravdepodobne zbytočná.

Stačí sa pozrieť na prvé rozpočty Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), kde približne 90 % zdrojov išlo na podporu poľnohospodárstva. Neprekvapivo francúzskeho. Vo Francúzsku totiž po II. svetovej vojne pracovalo v poľnohospodárstve približne 25 % ľudí (pričom napr. vo Veľkej Británii to bolo iba 4 %), navyše v tej dobe rýchlo rástla popularita Komunistickej strany. (*) Francúzski politici (predovšetkým prezident de Gaulle) chceli z toho dôvodu pri vyjednávaní podmienok vzniku EHS bezpodmienečne vylobovať pre svojich poľnohospodárov (potenciálny revolučný proletariát) vysoké dotácie, subvencie pri exporte a clá pri importe.

Celá mystifikácia teda spočívala v tom, že samotný projekt mal od začiatku v zárodku zakódovanú politickú integráciu, ktorá bola zaručená v nadnárodnom princípe – stelesnenom v Európskej komisií. Tam boli až magneticky priťahovaní ľudia s „proeurópskym“ pohľadom a kde akákoľvek opozícia bola označovaná ako „protieurópsky živel“. Pričom aj samotný, navonok prezentovaný cieľ voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu bol iba maskovacou frázou pre harmonizovanú, preregulovanú, dotáciami pokrivenú a protekcionistickú úniu. Symboliku tomu tvrdeniu dodávajú aj obmedzenia pohybu osôb v rámci pôvodných členských krajín po rozšírení EÚ o 10 nových členov v roku 2004.

Z týchto dôvodov by bolo nešťastné pozerať sa na dnešné snahy o hlbšiu integráciu, politickú úniu či vytvorenie akýchsi spojených štátov európskych ako na niečo moderné alebo progresívne. Pravdivejší obraz o situácií dostaneme, ak si uvedomíme, že dnešné veľké témy, ktoré hýbu Európou, boli vedomým cieľom, a dokonca snom „otcov zakladateľov“ európskeho projektu. Jean Monnet v roku 1957 podal až hrozivo presnú predikciu, keď tvrdil, že „cestou spoločnej meny by sa Európa mohla stať do päť rokov politickou úniou.“ Jemu však táto myšlienka nepripadala hrozivá, ale naopak lákavá.

* Historické dáta a viac info viď Christopher Booker, Richard North: Skryté dějiny evropské integrace.