Nie je všetko zlato, čo je a priori (a nie každý chlap s vidlami je Poseidon)

Mises.cz: 23. dubna 2013, Tomáš Lengyel, komentářů: 75

V červenom rohu ringu stojí neomylná, vždy pravdivé apriórne tvrdenie a v modrom rohu premenlivá a neistá empirická skúsenosť. Vidíte to takto? Vážne?!

Poniektorí ekonómovia a priaznivci hlásiaci sa k odkazu rakúskej ekonomickej školy sa upínajú k apriórnym vedomostiam. Tento druh vedomosti alebo znalosti považujú za nadradený aposteriórnym poznatkom – teda tým, ktoré by sme mohli označiť za empirické alebo založené na skúsenosti.

Áno, apriórne tvrdenie bude vždy správne a platné. Ale nadradené empirickej skúsenosti? Alebo, že by takéto poznanie bolo dostatočné? To v žiadnom prípade!

V realite si s tým obvykle nevystačíme. Tvrdenie, že zvýšenie ceny spôsobí pokles dopytovaného množstva, a teda napríklad zvýšenie minimálnej mzdy spôsobí, že submarginálni pracovníci prídu o prácu, je určite dôležité (nehľadiac na to, že sa nejedná o nejaký špecificky „rakúsky“ pohľad – toto je štandartná ekonomická znalosť). Tento syntetický apriórny výrok má však obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Nedokáže odpovedať na to, koľko, kedy, kde, za akých ďalších podmienok.

Takýto výrok platí iba izolovane od akýchkoľvek ďalších vplyvov, teda za inak nezmenených okolností (známe ceteris paribus zaklínadlo). To je v dynamickom systéme, kde subjekty činia rozhodnutia v podmienkach neurčitosti trochu málo. A kedy k tomu dôjde? S apriori istotou môžeme konštatovať len toľko, že by sa tak malo stať najneskôr v asymptóte – teda, za určite za nekonečne dlho (aj to platí stále iba pod ceteris paribus zaklínadlom).

Aby som nebol zle pochopený, to tvrdenie je pravdivé i relevantné, ale vzhľadom k jeho obmedzujúcim podmienkam je jeho vypovedacia schopnosť predsalen trochu malá. V realite sú javy zelenšie ako v apriórnej teórii.

O muchách a muškách empírie sa dá hovoriť dlho a farbisto. Faktom je, že už samotné dáta zaťažujú rôzne skreslenia (alebo, ak chcete, šumy alebo biasy), že sa s nimi môže pracovať nie príliš vedecky, že platnosť výsledkov výskumu sa vzťahuje k danému času, miestu, inštitucionálnemu usporiadnaiu atď.

Rovnako tak však môžeme pošťuchnúť aj apriórnu deduktívnu znalosť. Okrem už spomínaného aj za to, že nedokáže „rozsúdiť“, ktorý z protichodných javov prevládne. Že dáva iba kvalitatívne súdy a nie kvantitatívne – jednoducho dokáže iba povedať, že keď sa v stave „nula“ stane X, tak jav (zákonitosť) A bude tlačiť na pokles, javy B, C a D budú tlačiť na vzostup. V stave „jedna“ budeme teda ??? – už ani vyššie, či nižšie, nie je schopná rozsúdiť.

V realite okolie začarovať v nehybnosti nedokažeme. To, že výrobca zvýši cenu, nemusí vôbec viesť k poklesu predaného množstva. Stále tu máme zmenu ceny substitútov, komplementov alebo zmenu príjmu. Rovnako tak sa môžu jednoducho zmeniť preferencie zákazníkov. To počul snáď každý, kto sa na nejakú tú ekonomickú VŠ dostal a vydržal tam aspoň semester. To o tom semestri je samozrejme nadnesené, pretože v našich končinách sa ukončuje VŠ z takmer akejkoľvek sociálnej vedy z vlastnej vôle alebo tragickým a náhlým úmrtím študenta – čoho som sám samozrejme dôkazom… žijem.

Opusťme kalné vody ekonomickej teórie. Kedy je samotné apriori nedostatočné? Takmer vždy. Teda, takmer vždy, keď odchádzame z našeho bytu, tak sa mladšia dcéra vyberie napred. Zmizne z dohľadu, zbehne zo schodov až k poštovým schránkam a tam sa schová za dvere. Počká si, až prídeme, a urobí na nás „baf!“ Niekedy tam musí čakať aj celú minútu. Od momentu, keď mi zmizne zo zorného poľa, po moment, keď vybafne, fakticky neviem, kde je. A priori sa za tú minútu može nachádzať kdekoľvek, kam sa štvorročné dieťa dokáže presunúť za šesťdesiat sekúnd. Na základe skúsenosti som však schopný so slušnou istotou predpovedať, že je schovaná za dverami. Áno, možno sa práve dnes rozhodne schovať na druhej strane, možno sa rozhodne ísť o poschodie nižšie k pivniciam, možno… Ale ak sa budem setsakramentsky ponáhľať, tak ju budem hľadať za tými dverami.

Veľmi zjednodušene. Ako arabský šejk nemusím vedieť skoro nič o futbale, ale ak budem chcieť pekný pohár do zbierky, tak si na lavičku ako trénera angažujem Mourinha. Prečo? Jednoducho preto, že zbiera trofeje ako na bežiacom páse.

Jednoducho apriori a aposteriori stoja v reálnom svete svorne vedľa seba. Ak sa chceme niečo o tom skutočnom svete dozvedieť, tak si musíme vziať niečo, čo ich pri konfliktoch rozsúdi alebo skôr spojí. Priateľom na telefóne by mohol byť napríklad pán Bayes.

Převzato z menejstatu.sk.