Nový libertariánsky manifest v slovenčine

Mises.cz: 15. prosince 2011, Martin Rojko, komentářů: 2

Základné dielo agorizmu, Konkinov „Nový libertariánsky manifest“, načrtávajúce cestu od etatizmu ku slobode, si už môžete prečítať aj v slovenčine. Veľké poďakovanie za nevyhnutné korektúry pri preklade patrí Danovi Valentovi a Mikovi Gogulskemu.

„Sme utláčaní našimi blížnymi. No tento stav takým nemusí byť, pretože sú schopní vybrať si inak. Útlak je nemorálny, neúčinný a nepotrebný pre ľudský život a jeho naplnenie. Tí, ktorí si želajú byť pasívni, zatiaľ čo ich susedia okrádajú, sa slobodne pre to môžu rozhodnúť; tento manifest je pre tých, ktorí si vybrali inak: bojovať proti tomu.

Aby človek mohol bojovať s donucovaním, najskôr ho musí pochopiť. Čo je dôležitejšie, musí porozumieť, za čo a proti čomu bojuje. Slepá reakcia smeruje do všetkých strán, zdroju útlaku sa vyhne a rozptýli príležitosť; presadzovanie spoločného cieľa koncentruje odporcov a umožňuje formovanie súvislej stratégie a taktiky.

Taká inštitúcia násilia, centralizujúca amorálnosť, riadiaca krádež a vraždu a koordinujúca utláčanie v rozsahu nepredstaviteľnom pre náhodnú kriminalitu, existuje. Je to Mafia mafií, Gang gangov, Spiklenectvo spiklenectiev. Zavraždila viac ľudí v nedávnych pár rokoch, ako zomrelo predtým; ukradla v nedávnych pár rokoch viac, ako bolo dovtedy vyprodukovaného bohatstva; pre svoje prežitie oklamala viac hláv v ostatných rokoch, ako predstavovala celá historická iracionalita dovtedy. Náš nepriateľ, Štát.

Kde štát rozdeľuje a poráža svoju opozíciu, tam libertarianizmus spája a oslobodzuje. Kde štát zahmlieva, tam libertarianizmus objasňuje. Kde štát utajuje, libertarianizmus odkrýva. Kde štát odpúšťa, libertarianizmus obviňuje. Celá filozofia libertarianizmu je založená na jednoduchom predpoklade: iniciácia násilia alebo jeho hrozba (donucovanie) je zlá (amorálna, diabolská, nesprávna, maximálne nepraktická atď.) a nie je dovolená. Všetko ostatné dovolené je.

Zatiaľ čo nikto nevie predpovedať následnosť krokov spoľahlivo vedúcich k slobodnej spoločnosti pre jednotlivcov so slobodnou vôľou, jedným švihom možno vylúčiť všetkých, ktorí nebudú podporovať slobodu. Aplikovanie princípov trhu neoblomne načrtne terén, ktorým sa uberať. Určite neexistuje žiadna jednosmerka, jeden priamočiary graf ku slobode. Ale existuje množina grafov, priestor vyplnený čiarami, ktoré dovedú libertariána k jeho cieľu slobodnej spoločnosti, a tento priestor možno opísať.

Úlohou pseudovedeckej ekonómie establišmentu, dokonca väčšou než robiť prognózy (ako imperiálni rímski veštci) pre vládnucu triedu, je miasť a pliesť ovládanú vrstvu v tom, kam smeruje jej majetok a ako sa s ním nakladá. Vysvetlenie toho, ako si ľudia uchovajú bohatstvo a majetok pred štátom, sa nazýva ekonomika proti-establišmentu, alebo skrátene proti-ekonomika. Skutočná prax ľudských činov, ktoré sa vyhýbajú, obchádzajú a vzdorujú štátu, je protiekonomickou činnosťou, ale rovnakým spôsobom sa „ekonomika“ vzťahuje aj k tomu, čo študuje.

Takmer každý človek sa nejakým spôsobom zúčastňuje na skresľovaní alebo uvádzaní nesprávnych údajov v daňových priznaniach, nezúčtovaných platbách za služby, nezaznamenaných obchodoch s príbuznými a nelegálnych sexuálnych preferenciách so svojimi partnermi. Teda každý je do určitej miery proti-ekonómom! A toto je z hľadiska libertariánskej teórie predvídateľné. Pre takmer každý aspekt ľudskej činnosti je určená štátna legislatíva, ktorá ju zakazuje, obmedzuje alebo riadi. Tieto zákony sú tak početné, že „libertariánska“ strana, ktorá by zabránila akejkoľvek novej legislatíve a rázne zrušila desať alebo dvadsať zákonov počas jedného zasadnutia, by štát výrazne nezrušila (odhliadnuc od samotného mechanizmu!) ani za celé tisícročie!

To, čo existuje všade na zemi a umožňuje štátu pokračovať, je sankcionovanie obete. Každá obeť etatizmu si do istej miery internalizovala štát. Každoročné vyhlásenie daňového úradu, že daň z príjmu závisí od „dobrovoľného súhlasu“, je ironickou pravdou. Ak by daňovníci úplne prerušili zásobovanie krvou, upírsky štát by bezmocne zahynul, nezaplatená polícia a armáda by takmer okamžite dezertovali, odzbrojac tým monštrum. Ak by každý zanechal „zákonné platidlo“ v prospech zlata a tovarov pri zmluvách a iných výmenách, ani výber daní by nemohol udržať moderný štát.

Žiadne sociálne väzby, nech sú akokoľvek prekrásne, nemôžu prekonať základný tmel spoločnosti – deľbu práce. Protitrhové spoločenstvo pohŕda jediným vymáhateľným zákonom – prirodzeným právom. Základnou organizačnou zložkou spoločnosti (nad rodinou) nie je komunita (alebo kmeň, alebo rozšírený kmeň, alebo štát), ale agora. Bez ohľadu na to, koľkí si želajú komunizmus a oddajú sa mu v snahe, aby fungoval, zlyhajú. Môžu zadržovať a brzdiť agorizmus s vyvinutím veľkého úsilia po neurčitú dobu, ale keď ho pustia, „prúd“, „neviditeľná ruka“ alebo „prúdy histórie“ alebo „motív zisku“ alebo „konanie prirodzených vecí“ alebo „spontánnosť“ ponesú spoločnosť neúprosne bližšie k čistej agore.

Pre tých, ktorí si želajú len žiť svoje životy tak slobodne, ako sa len dá, a stretávať sa s inými podobne zmýšľajúcimi, je proti-ekonomický libertarianizmus postačujúci. Nič viac nie je treba. Ale pre tých, ktorí chcú podporovať akýmkoľvek možným spôsobom hrdinských podnikateľov, ktorí sa orientujú na prilákavanie do agory, vysporiadavajú sa s katastrofami spôsobenými štátom a bojujú s etatistami vo vnútri aj vonku, je potrebná príručka pre výber tých, ktorí „robia niečo cenné“ od tých, ktorým sa preklzujú kolesá, a tých, ktorí sú anti-produktívnymi (teda proti-revoluční) z hľadiska dosiahnutia väčšej slobody. A pre tých, ktorí horia za slobodu a prajú si oddať sa tejto celoživotnej práci, je stratégia nevyhnutne dôležitá.“

Článek původně vyšel na blogu autora.