Omyly v teóriách vzniku štátu (5/5) - Konkurencia nie je vždy dobrá

Mises.cz: 30. listopadu 2012, Mises.org (přidal Peter), komentářů: 5

Ukradnutý koncept

Uzavrime túto problematiku zapodievaním sa ďalším rétorickým manévrom.

Podľa tvrdenia, ktorým sa teraz zaoberáme, je monopol zlý pri zabezpečovaní „dobrých statkov“ (goods), ale je dobrý (good) pri produkcii „zlých statkov“ (bads). Tento argument sa tiež vzťahuje na kriminálnu metaforu štátu. Konkurencia ako proces zvyšuje výstup, monopol ho obmedzuje. Ak je výstupom „dobrý statok“ (flaše Coca-Coly), konkurencia zvyšuje produkciu; teda konkurencia je „dobrá“, kým monopol je „zlý“. Toto je zvyčajný pohľad na konkurenciu. Analogicky, ak je kriminálny čin „zlý“, konkurencia by zvýšením výstupu zvýšila počet kriminálnych činov. V tomto prípade monopol na zločiny údajne znižuje výstup a je „dobrý“.

Tento istý argument môžeme preformulovať do inej metafory – metafory verejnej pastviny. Konkurencia medzi rybármi chytajúcimi ryby veľmi rýchlo vyčerpá zásobu rýb v mori. To isté platí pre banditov. Konkurencia medzi banditmi v drancovaní produkčných kapacít skupiny roľníkov alebo obchodníkov vyčerpá zásobu produktívnych ľudí. Riešením je zavedenie vlastníckych práv na skupinu roľníkov a obchodníkov – čo je v skutočnosti otroctvo. Obidve analógie podliehajú trom omylom:

(1) Kriminálny čin je vzťah medzi minimálne dvomi osobami, nie vzťah medzi predátorom a zvieraťom. Obeťami ľudských predátorov sú ľudské bytosti. Kriminálny čin, podľa definície, znamená narušenie vlastníckych práv, vrátane vlastníckych práv na seba samého (seba-vlastníctvo). Zločin je koncept, ktorý logicky závisí na predchádzajúcom koncepte vlastníckych práv alebo sebavlastníctva. Ak neexistuje žiadny právoplatne vlastnený majetok, čo znamená, že neexistuje vlastníctvo, potom nemôže existovať koncept zločinu (Branden 1963).

(2) Identifikovanie „kriminálneho činu“ so slovom „zlý“ predpokladá definíciu „dobra“ alebo „zla“. Ak identifikujeme „dobro“ ako rešpektovanie pravidiel – neporušovanie vlastníckych práv – obmedzenie „zla“ musí rešpektovať tieto isté pravidlá. Ale ak identifikujeme „dobro“ a „zlo“ s dôsledkami konania, potom uprednostňovať „dobro“ znamená usilovať sa o konanie s „dobrými“ dôsledkami a obmedziť konanie so „zlými“ dôsledkami. Ak má teda páchanie kriminálneho činu  „dobré“ dôsledky, potom konkurencia  je „dobrá“ a monopol je „zlý“!

(3) Použitie slova „monopol“ predpokladá ex post vynútiteľné vlastnícke práva na produkt, osobu alebo trhový podiel, čo je možné, len ak už existuje územný donucovací monopol. Konkurencia na trhu dopredu nepredpokladá vlastnícke práva na osoby alebo trhový podiel (O’Driscoll a Rizzo 1985, kap. 7). Tvrdenie, že konkurencia zvyšuje výstup, kým monopol ho znižuje, vychádza z Cournotvej definície monopolu a konkurencie. Jeho pohľad sa odlišuje od klasického pohľadu voľnosti vstupu na trh, ktorý s takýmyto predpokladmi nepočíta. Naviac, výmena viac či menej závisí na princípe dobrovoľnosti. Môžete odmietnuť spotrebovávať produkt, ktorý benefituje z legálenho monopolu. Pri banditoch nič také nie je možné.

Aplikácia týchto dvoch konceptov konkurencie a monopolu v oblasti, kde vládne násilie, sa preto nezdá byť správna. Uzavretý monopol na trhu je niečo iné, ako „otvorený monopol“, ktorý charakterizuje interakciu medzi usadenými banditmi. Výmena medzi zlodejmi a ich obeťami spočíva na násilí alebo hrozbách násilia.

Myšlienka, že usadený banditi sa budú dopúšťať menej zločinu než niekoľko banditov pri konkurencii na rovnakom „poli“, opomína, po prvé, že viac či menej zločinu je stále zločin, a po druhé, monopol je koncentráciou moci v rukách pár predátorov, bez kontroly ostatnými. Aj keby mal bandita pri moci záujem na produktivite obetí, nemá možnosť poznať, kedy je optimálne prestať [páchať zločin porušovania súkromného vlastníctva, pozn. prekl.].

Omyl spočíva v skutočnosti, že obete nie sú zvieratá, ale ľudské bytosti, kým tento ukradnutý koncept spočíva na použití slov „zlý“ a „monopol“. Čo je dobré pre ľudí, je menej „zločinu“. Ľudia požadujú ochranu proti zločinu. Takže konkurencia v prostriedkoch na zníženie zločinu je „dobrá“, kým monopol v rovnakých prostriedkoch, znížovať zločin, je „zlý“! Vyplýva z toho presný opak.

Táto interpretácia kriminálnej mefatory Mancur Olsona a iných (McGuire a Olson, 1996, str. 72-96) je v ostrom kontraste s prístupom libertariánskych mysliteľov, ako bol neskorší Murray Rothbard. Rothbard zdieľal Olsonov predpoklad (vládni zamestnanci sú oragnizovaní zločinci), ale nie jeho závery: že musíme akceptovať monopol na krádež, pretože je lepší než konkurencia v krádeži. V krátkosti, podľa tejto teórie sú usadení banditi „feudálni vládci, ktorí, aspoň teoreticky, ‘vlastnia’ všetku zem na ich území“ (Rothbard 1988, str. 171). Všetci libertariáni by odmietli tvrdenie „že sila znamená právo“, pretože majú jasnú predstavu o tom, ako vzniká legitímne vlastnícke právo, prostredníctvom teórie prvotného privlastnenia. V skutočnosti každý jasne rozumie, že musíme proti predátorom bojovať a civilizovať ich, aby sme boli od nich slobodní.

Nemali by sme byť prekvapení toľkými omylmi v ekonomickom zmýšľaní. Ekonomické omyly vymierajú ťažko, pretože dokonca aj vo „vedeckej“ rétorike hrajú značnú rolu. Ekonómovia by mohli používať trochu menej matematického formalizmu a trochu viac tréningu základnej logiky.

Literatúra:

Axelrod, Robert. 1984. The Evolution of Cooperation. New York: Basic Books.
Bastiat, Frédéric. 1995. “What is Seen and Not Seen.” V Selected Essays on Political Economy. Irvington-on-Hudson, N.Y.: Foundation for Economic Education.
Becker, Gary. 1960. “An Economic Analysis of Fertility.” V Demographic and Economic Change in Developed Countries. Princeton, N.J.: Princeton University Press. Opäť zverejnené v The Economic Approach of Human Behavior. Chicago: University of Chicago Press. 1976.
Binmore, Ken. 1992. Fun and Games: A Text on Game Theory. Lexington, Mass.: D.C. Heath.
Boétie, Etienne de la. 1975. The Politics of Obedience: The Discourse of Voluntary Servitude. Harry Kurz, trans. Montreal: Black Rose Books.
Branden, Nathaniel. 1963. “The Stolen Concept.” The Objectivist Newsletter 2, no. 1 (January).
Buchanan, James M. 1975. The Limits of Liberty. Chicago: University of Chicago Press.
——. 1973. “A Defence of Organised Crime?” V Economics of Crime and Punishment. Simon Rottenberg, ed. Washington, D.C.: American Enterprise Institute.
——. 1969. “Is Economi

cs the Science of Choice?” V Roads to Freedom: Essays in Honour of Friedrich A. von Hayek. Erich Streissler, ed. London: Routledge and Kegan Paul.
Demsetz, Harold. 1969. “Information and Efficiency: Another Viewpoint.” Journal of Law and Economics 12: 1–22.
Hargreaves-Heap, Shaun P., a Yanis Varoufakis. 1995. Game Theory A Critical Introduction. London and New York: Routledge.
Hobbes, Thomas. [1651] 1985. Leviathan. New York: Penguin Classics.
Hoppe, Hans-Hermann. 1989. “Fallacies of the Public Goods Theory and the Production of Security.” Journal of Libertarian Studies 9, č. 1 (Zima).
Hülsmann, Guido. 2003. “Facts and Counterfactuals in Economic Law.” Journal of Libertarian Studies 17, č. 1 (Zima).
Jamet, D. 1996. Clovis ou le baptême de l’ère. Paris: Ramsey.
Jasay, Anthony de. 1985. “Democratic Values.” V The State. Oxford: Basil Blackwell.
Jouvenel, Bertrand de. 1973. On Power: Its Nature and the History of its Growth. London: Hutchinson.
Locke, John. 1960. Two Treatises of Government. Peter Laslett, ed. Cambridge: Cambridge University Press.
McGuire, Martin C., and Mancur Olson, Jr. 1996. “The Economics of Autocracy and Majority Rule: The Invisible Hand and the Use of Force.” Journal of Economic Literature 34, č. 1 (Marec): 72–96.
McCloskey, Deirdre. 1986. The Rhetoric of Economics. Sussex: Wheatsheaf Books.
Milgrom, Paul R., Douglass C. North, a Barry R. Weingast. 1990. “The Role of Institutions in the Revival of Trade: The Law Merchant, Private Judges, and the Champagne Fairs.” Economics and Politics 2 (Marec): 1–23.
Miller, Ed. 1992. Questions That Matter. New York: McGraw-Hill. Chap. 2.
Mueller, Dennis. 1989a. Public Choice. Cambridge: Cambridge University Press.
——. 1989b. Public Choice II. Cambridge: Cambridge University Press.
North, Douglass C. 1981. Structure and Change in Economic History. New York: Norton.
Oppenheimer, Franz. [1914] 1999. The State. New Brunswick, N.J.: Transaction Publishers.
O’Driscoll, Gerald P., Jr., a Mario Rizzo. 1985. The Economics of Time and Ignorance. New York: Basil Blackwell. Kap. 7.
Olson, Mancur. 2000. Power and Prosperity: Outgrowing Communist and Capitalist Dictatorships. New York: Basic Books.
Rasmussen, Eric. 1989. Games and Information: An Introduction to Game Theory. Oxford: Basil Blackwell.
Rothbard, Murray N. 1988. “The Nature of the State.” V The Ethics of Liberty. New York: New York University Press.
Simmons, A. John. 1993. On the Edge of Anarchy. Princeton, N.J.: Princeton University Press.
Smith, J. Maynard. 1982. Evolution and the Theory of Games. Cambridge: Cambridge University Press.
Smith, J. Maynard, and G. Price. 1973. “The Logic of Animal Conflicts.” Nature 246: 15–18.
Spooner, Lysander. 1867. No Treason: The Constitution of No Authority. Boston: Lysander Spooner.
Sugden, Robert. 1986. The Economics of Rights, Cooperation, and Welfare. New York: Basil Blackwell.
Varian H. 1992. Microeconomic Analysis. New York: W.W. Norton.

Pôvodný článok nájdete na Mises.org tu.