Pravda o tulipmánii (2.)

Mises.cz: 27. srpna 2012, Doug French (přidal Peter), komentářů: 1

Pokračovanie článku Pravda o tulipmánii (1.) z 24.8.2012.

[Tento článok pôvodne vyšiel v Quarterly Journal of Austrian Economics.]

Zlato z Nového sveta

Po tom, čo Columbus v 1492 prišiel do Ameriky a v roku 1519 Cortez napadol Mexiko, začali do Európy prúdiť drahé kovy, v prvom rade cez Španielsko. Produkcia týchto plodných baní v Amerike zvrátila trend nižších cien v Európe, ktorý bol spôsobený kombináciou statickej produkcie kovov v Európe a rapídne expandujúcim priemyslom a obchodom. Produkcia v Novom svete sa ešte zvýšila po tom, čo boli objavené bane na ortuť v Huancavelica v Peru v roku 1572. Proces amalgamácie, ktorý bol objavený v polovici 17. storočia, úzko závisel na ortuti. Tento proces do veľkej miery zvýšil efektívnosť procesu produkcie striebra (Hamilton 1929, str. 436-43).

Japonský ťažobný priemysel striebra v tom istom čase takisto narastal, ale bez výhod procesu ortuťového zlučovania. Holandská spoločnosť East India mala doslova monopol na obchod s Japonskom a samozrejme prístup k ich produkcii vzácnych kovov od roku 1611 do konca storočia. Del Mar (1969b, str. 307-8) poukazuje na to, že „od roku 1624 do 1853 boli Holanďania jediní Európania, ktorí mali povolenie obchodovať s Japonskom,“ čo im umožnilo „získať okolo polovice celkového exportu vzácnych kovov z Japonska.“ Flynn (1983, str. 162, 164) ukazuje, že:

Americká produkcia prútov spolu s produkciou baní centrálnej Európy a Japonska zvýšila svetovú ponuku zlata dostatočne na to, aby pomaly spôsobila pokles jeho trhovej hodnoty. To znamená, že v 16. storočí existovala cenová inflácia. Americké a neamerické bane vyprodukovali také enormné množstvo striebra, že jeho trhová hodnota spadla na úroveň pod náklady na jeho produkciu v stále väčšom počte európskych baní.

Francis Walker (1968, str. 135) potvrdzuje tento pohľad: „Ohromujúca produkcia striebra v Potosi začala byť cítiť. Od roku 1570 do 1640 sa striebro rapídne prepadávalo. Cena kukurice vzrástla z okolo 2 a štvrť uncí striebra na 6 až 8 uncí.“

Walker (1968, str. 135) ďalej cituje Davida Huma:

Podľa najpresnejších výpočtov, ktoré boli vytvorené po celej Európe, po odčítaní zmien v nominálnych hodnotách alebo denominácií, sa zistilo, že všetky ceny vzrástli tri, štyri násobne od objavenia Západnej Indie.

Tabuľka 1 zobrazuje tento veľký prílev vzácnych kovov do Európy. Prúty prúdili zo Španielska do Amsterdamu vďaka obchodu aj konfiškácii pokladu.

Tabuľka 1
Španielsky import čistého zlata a striebra z Ameriky*
Obdobie                   Striebro                    Zlato
1503–1510                                        4,965,180
1511–1520                                        9,153,220
1521–1530                  148,739           4,889,050
1531–1540             86,193,876          14,466,360
1541–1550           177,573,164          24,957,130
1551–1560           303,121,174          42,620,080
1561–1570            942,858,792         11,530,940
1571–1580         1,118,591,954           9,429,140
1581–1590         2,103,027,689         12,101,650
1591–1600         2,707,626,528         19,541,420
1601–1610         2,213,631,245         11,764,090
1611–1620         2,192,255,993           8,855,940
1621–1630         2,145,339,043           3,889,760
1631–1640         1,396,759,594           1,240,400
1641–1650         1,056,430,966           1,549,390
1651–1660            443,256,546             469,430
Spolu:               16,886,815,303       181,333,180

*v gramoch
Zdroj: Hamilton (1934; opäť uvedené v Clough 1968, s. 150).

Ako uvádza Violet Barbour (1963, str. 49-50):

V roku 1628 sa odohralo známe zajatie španielskej flotily vezúcej poklad Pietom Heynom, ktorého čistá váha bola 177 537 libier. Celková odhadovaná váha zlata, okrem šperkov a cenných komodít, bola 11 a pol do 15 miliónov florénov. Dôležitejšie než takéto príležitostné nečakané zisky bol podiel holandských obchodníkov na novom striebre, ktoré bolo dvakrát ročne prinesené do Cadizu z baní v Mexiku a Peru, podiel, ktorý predstavoval z časti zisky z obchodu so Španielskom a cez Španielsko s Novým svetom. Aký bol presne podiel z roku na rok, nevieme. Existuje len pár čiastočných odhadov pre nie po sebe idúce roky v druhej polovici storočia. Podľa týchto Holanďania zvyčajne odviezli od 15 do 25 % pokladu prineseného galeónami a španielskymi flotilami, ich podiel niekedy prekračoval, niekedy klesol pod množstvo prislúchajúcemu Francúzsku alebo Janovu.

Del Mar (1969b, ss. 326-27) potvrdzuje tieto údaje:

Úprimný Abbe Raynal vysvetľuje celú záležitosť niekoľkými slovami: kým Portugalci okrádali indiánov, Holanďania okrádali Portugalcov. „Za menej ako polovicu storočia sa lode Holandskej spoločnosti East India zmocnili viac ako 300 portugalských veslíc... naložených korisťou z Ázie. Toto prinieslo spoločnosti neuveriteľné tržby.“ Veľká časť východného zlata, ktorá si našla cestu do Amsterdamu, boli tržby z dvojitej lúpeže.

Ďalšie dôkazy výnimočného nárastu ponuky peňazí v Holandsku poskytuje úryvok tabuľky celkového výstupu bane Južného Holandska, 1598-1798, ktorá je zobrazená v tabuľke 2. Tieto údaje ukazujú prudký nárast ponuky peňazí od 1630-38, v ktorej druhej časti došlo k tulipmánii (1634-37).

Tabuľka 2
Celková produkcia baní v Južnom Holandsku, 1598–1789*

          Obdobie                    Zlato                Striebro                      Meď                Spolu
            1628–29                 153,010             2,643,732                   4,109           2,800,851
            1630–32                 364,414             8,838,411                   6,679           9,209,503
            1633–35                 476,996           16,554,079                                    17,031,075
            1636–68              2,917,826           20,172,257                                    23,090,083
            1639–41              2,950,150             8,102,988                                    11,053,138
            1642–44              2,763,979             1,215,645                 47,834           4,027,458

* V guldenoch
Zdroj: Jan A Van Houtte a Leon Van Buyten (1977, p. 100).

Tabuľka 3 zobrazuje zostatky účtov Bank of Amsterdam. Celkový zostatok sa viac ako zdvojnásobil z menej než 4 milióny florénov v roku 1634 na viac ako 8 miliónov v roku 1640. Konkrétnejšie, od 31. januára 1636 do 31. januára 1637 – vrchol tulipmánie – sa depozity Bank of Amsterdam zvýšili o 42 %.

Tabuľka 3
Bank of Amsterdam*
Rok**      Celkové zostatky       Objem kovu
1630               4,166,159             3,105,449
1631               3,784,047             2,976,742
1632               3,636,079             3,281,113
1633               4,272,224             3,866,890
1634               3,995,666             3,474,527
1635               3,860,342             3,416,112
1636               3,992,338             3,486,306
1637               5,680,522             5,315,576
1638               5,593,750             5,256,606
1639               5,802,729             5,446,002
1640               8,075,358             7,823,964
1641               8,056,232             8,356,437

* Vo florénoch
** K 31. januáru
Zdroj: Van Dillen (1964, p. 117).

Ako naznačujú vyššie uvedené fakty, razba mincí bez úhrady, Bank of Amsterdam a zvýšené obchodovanie v Holandsku prilákalo mince a prúty z celého sveta. Ako píše Del Mar (1969a, p. 351):

Stimulované bezúhradnou razbou mincí našlo obrovské množstvo vzácnych kovov svoju cestu do Holandska a nasledoval rast cien, ktorý sa v jednej zo svojich foriem prejavil neobvyklou mániou nakupovania tulipánov za ceny často prevyšujúce tie pozemkov, na ktorých rástli.

Del Mar (1969a, p 352) pokračuje v diskusii o Tulipmánii:

V roku 1648, po tom, čo Wesfálska mierová zmluva uznala nezávislosť Holandskej republiky, tá zastavila bezúhradnú razbu strieborných florénov a povolila ju len pre zlaté dukáty, ktoré v Holandsku nemali právnu hodnotu. Táto legislatíva odradzovala import strieborných prútov, zastavila rast cien a ukončila tulipmániu.

Del Mar v poznámke pod čiarou pripúšťa, že mánia bola zažehnaná už 27. apríla 1637 rozhodnutím States General, ktoré zrušilo všetky kontrakty.

Do roku 1636 sa na trhu s tulipánmi vyvinul trh s kontraktmi o budúcom obchode (futures). Obchodovalo sa v tavernách, v skupinách známych ako „colleges“, kde ponuky a poplatky boli riadené pravidlami (Garber 2000, str. 44). Ako vysvetľuje Garber (2000, str. 45):

Ani jedna zo strán nemala v úmysle dodávku v deň naplnenia kontraktu; bola očakávaná len platba vo výške rozdielu medzi kontraktom a dohodnutou cenou. Ako stávka na cenu cibuliek v deň urovnania nebol tento trh teda odlišný vo fungovaní od súčasných futures trhov.

Dánsky štát reaguje na krach

Pád cien tulipánov v roku 1637 ponechal pestovateľov cibuliek absorbovať väčšinu finančnej škody mánie. Keďže vláda v podstate zrušila všetky kontrakty (4), pestovatelia nedokázali nájsť nových kupcov alebo získať peniaze, ktoré im podľa kontraktu kupci dĺžili. Ako opisuje Simon Schama (1987, str. 361-62):

Každopádne, magistráty holandských miest videli delikátnosť neporušiteľnosti kontraktov ako menej akútnu než potrebu detoxikovať tulipánové pobláznenie. Ich zásah bol urýchlený naliehavosťou vrátiť špekulačného gina späť do fľaše, z ktorej unikol, a pevne ho zaštupľovať, aby zabránili akémukoľvek návratu. Do istej miery mohli cítiť zadosťučinenie, že neúprosná činnosť osudu už potrestala najviac riskujúcich tým, že ich povzniesla z biedy do bohatstva a opäť naspäť v krátkom čase. Ale stále cítili nutnosť spustiť poučujúcu kampaň v traktátoch, kázniach a tlači proti pochabosti, keďže jej špeciálna zákernosť zviedla obyčajných ľudí z cesty.

Napriek krátkemu trvaniu tulipánovej mánie a tvrdeniam autorov o opaku, existujú dôkazy o finančných ťažkostiach, ktoré boli výsledkom tulipmánie. Tabuľka zobrazujúca počet bankrotov v Amsterdame ročne, Leiden, Haarlem a Gorningen od 1635 do 1800, ktorú prezentovali Messer van Houtte a van Buyten (1977, str. 102), ukazuje zdvojnásobenie počtu bankrotov v Amsterdame od 1635 do 1637. Je len ťažko predstaviteľné, že tento nárast v počte bankrotov tvorili len pestovatelia tulipánov. Predpokladám, že niektorí z „riskujúcich más“ boli v tejto skupine boli.

Príbeh o tulipmánii nie je len o tulipánoch a pohyboch v ich cenách a študovanie „fundamentov tulipánového trhu“ istotne nevysvetľuje výskyt tejto špekulatívnej bubliny. Cena tulipánov slúžila len ako manifestácia konečných dôsledkov vládnej politiky, ktorá rozšírila množstvo peňazí, a tak živila prostredie pre špekulácie a malinvestície. Tento scenár sa v histórii odohral znovu a znovu.

Tak ako iné obdobia zvýšeného počtu špekulácií, holandské úrokové miery v 17. storočí „prudko klesli“ podľa Homer a Sylla (1996, str. 141) a futures na tulipánové cibuľky mohli byť obchodované bez požadovania marže (Garber 2000, str. 44). Kluby obchodujúce s tulipánmi boli veľmi „dobre organizované“ a „ukázali sa byť veľmi efektívne v zabezpečovaní plynulého priebehu transakcií“ (Gelderblom a Jonker n.d.). Dash (1999, str. 110) píše, že masy špekulovali v obchodovaní s tulipánmi ako výsledok „stále viac horúčkovitého boomu celej holandskej ekonomiky, ktorý začal v 1631 a 1632 a trval do konca dekády a znamenal, že v mnohých prípadoch bolo v obehu viac peňazí než kedykoľvek predtým.“ Ako sa noví kvetinári začali zaujímať o tulipánové špekulácie, profesionálni pestovatelia prišli „v roku 1634 s nezvyčajne veľkým množstvom nových variácií, čo malo za dôsledok pokles cien,“ ale poskytlo prostým občanom priestor na zapojenie sa do mánie (Dash 1999, str. 111).

Čo však robí túto epizódu unikátnou, je, že vládna politika nerozšírila ponuku peňazí prostredníctvom bankovníctva čiastočných rezerv, čo je moderný nástroj. V skutočnosti to bolo naopak. Ako králi naprieč Európou znehodnocovali svoje meny, prostredníctvom odštipovania, ošúchavania a dekrétov, Holanďania udržovali pevnú peňažnú politiku, ktorá vyžadovala stopercentné krytie peňazí drahým kovom. Táto politika v kombinácii s občasným zhabaním prútov a mincí španielskym lodiam na otvorenom mori poslúžila na prilákanie mincí a prútov z celého sveta.

Konečným výsledkom bol veľký nárast ponuky mincí a prútov v roku 1630 v Amsterdame. Vďaka Zákonom o bezúhradnej razbe mincí bolo vytvorených viac peňazí z tejto navýšenej zásoby mincí a prútov, než trh požadoval. Náhly nárast ponuky peňazí živil atmosféru, ktorá bola živnou pôdou pre špekulácie a malinvestície, čo sa prejavilo v prudkom náraste obchodovania s tulipánmi.

Tento článok pôvodne vyšiel v Quarterly Journal of Austrian Economics, Vol. 9, No. 1 (jar 2006): 3–14. Je to upravená časť z Frenchovej magisterskej diplomovej práce na University of Nevada, Las Vegas, kde Murray Rothbard bol jeho učiteľom a diplomovým oponentom.

Bibliografické odkazy:

Barbour, Violet. 1963. Capitalism in Amsterdam in the 17th Century. Ann Arbor: University of Michigan Press.
Bloom, Herbert I. [1937] 1969. The Economic Activities of the Jews of Amsterdam in the Seventeenth and Eighteenth Centuries. New York and London: Kennikat Press.
Calvo, Guillermo A. 1987. "Tulipmania" in The New Palgrave: A Dictionary of Economics. John Eatwell, Murray Milgate, and Peter Newman, eds. 4 vols. New York: Stockton Press.
Clough, Shepard B. 1968. European Economic History: The Economic Development of Western Civilization. New York: McGraw-Hill.
Conant, Charles Arthur. [1927] 1969. History of Modern Banks of Issue. New York: Augustus M. Kelley Publishers.
Dash, Mike. 1999. Tulipmania: The Story of the World's Most Coveted Flower and the Extraordinary Passions It Aroused. New York: Crown Publishers.
Del Mar, Alexander. [1895] 1969a. History of Monetary Systems: A Record of Actual Experiments in Money Made By Various States of the Ancient and Modern World, as Drawn From Their Statutes, Customs, Treaties, Mining Regulations, Jurisprudence, History, Archeology, Coins Nummulary Systems, and Other Sources of Information. New York.: Augustus M. Kelley Publishers.
———. [1902] 1969b. A History of the Precious Metals, From the Earliest Times to the Present. New York: Augustus M. Kelley Publishers.
Flynn, Dennis O. 1983. "Sixteenth-Century Inflation from a Production Point of View." In Inflation through the Ages: Economic, Social, Psychological and Historical Aspects. Nathan Schukler and Edward Marcus, eds. New York: Brooklyn College Press. Pp. 162, 164.
Garber, Peter M. 2000 Famous First Bubbles: The Fundamentals of Early Manias. Cambridge Massachusetts: The MIT Press.
———. 1990a. "Famous First Bubbles." Journal of Economic Perspectives 4 (2): 35–54.
———. 1990b. "Who put the Mania in the Tulipmania?" In Crashes and Panics The Lessons From History. Eugene N. White, ed. Homewood: Business One Irwin. Pp. 3–32.
———. 1989. "Tulipmania." Journal of Political Economy 97 (3): 535–60.
Gelderblom, Oscar, and Jonker, Joost. n.d. "Amsterdam as the cradle of modern futures and options trading, 1550–1650." Unpublished paper. Utrecht University.
Hamilton, Earl J. 1929. "Imports of American Gold and Silver into Spain, 1503–1660." Quarterly Journal of Economics XLIII: 436–72.
Helfferich, Karl. [1927] 1969. Money. Translated by Louis Infield. New York: Augustus M. Kelley Publishers.
Hildreth, Richard. [1837] 1968. The History of Banks: To Which is Added, A Demonstration of the Advantages and Necessity of Free Competition in the Business of Banking. New York: Augustus M. Kelley Publishers.
Homer, Sidney, and Sylla, Richard. 1996. A History of Interest Rates. New Brunswick, N.J.: Rutgers University Press.
Kindleberger, Charles P. [1978] [1989] 1996. Manias, Panics, and Crashes: A History of Financial Crisis. New York: John Wiley and Sons.
———. 1984. A Financial History of Western Europe. London: George Allen and Unwin.
Rich, E.E., and C.H.Wison, eds. 1975. The Cambridge Economic History of Europe, Vol. 4: The Economy of Expanding Europe in the Sixteenth and Seventeenth Centuries. Cambridge: Cambridge University Press.
Schama, Simon. 1987. The Embarrassment of Riches. New York: Alfred A Knopf.
Smith, Adam. [1776] 1965. An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations. New York: Random House.
Van Dillen, J.G. [1934] 1964. History of the Principal Public Banks. New York: Augustus M. Kelley.
Van Houtte, Jan A., and Leaon Van Buyten. 1977. "The Low Countries." In An Introduction to the Sources of European Economic History 1500–1800. Charles Wilson and Geoffrey Parker, eds. Ithaca: Cornell University Press. Pp. 100–14.
Walker, Francis Amasa. [1886] 1968. Money. New York: Augustus M. Kelley.

Poznámky

[4] Holandský súd označil predaje tulipánov za stávky podľa Rímskeho práva (Gelderblom a Jonker n.d.). 

Pôvodný článok nájdete tu http://mises.org/daily/2564.