V príspevku “Trochu viac o tom či potrebujeme FED” na blogu Marginal Revolution sa profesor ekonómie na George Mason University Tyler Cowen pýta “prečo by slobodné bankovníctvo predstavovalo výhodu oproti povojnovému centrálnemu bankovníctvu (kombinovanému s FDIC a papierovými peniazmi).” Dodáva: “Toto bol vždy slabý článok kritiky FED-u.”

Slobodné bankovníctvo je lepšie než centrálne bankovníctvo, pretože len voľný trh určí optimálne ceny a optimálne množstvá statkov. Tieto statky zahŕňajú aj peňažnú ponuku a ceny zahŕňajú úrokové miery.

Neexistuje žiadny vedecký spôsob ako dopredu poznať správnu cenu statkov. S neustále sa meniacim obyvateľstvom, technológiou a preferenciami sú trhy turbulentné a neexistuje spôsob, ktorým by sa dali presne predpovedať meniace sa ľudské túžby a náklady. Množstvo peňazí v ekonomike sa v ničom nelíši od ostatných statkov. Optimálne množstvo možno objaviť len prostredníctvom dynamiky dopytu a ponuky na trhu. Dopad peňazí na ceny záleží nie len na množstve peňazí ale aj na rýchlosti ich obehu, to znamená ako rýchlo sa točia. FED nemôže kontrolovať rýchlosť, keďže nemôže kontrolovať dopyt po peniazoch, teda množstvo peňazí, ktoré chcú ľudia držať. Rovnako, aj keby FED mohol určiť to najlepšie množstvo peňazí pre dnešok, trvá niekoľko mesiacov, kým sa jeho efekt prejaví v ekonomike, takže by centrálni bankári museli byť schopní presne predpokladať stav ekonomiky niekoľko mesiacov do budúcnosti.

Ďalší dôvod prečo FED zlyháva je politický tlak. Napriek tomu, že by FED mal byť nezávislý, v praxi, keď je ekonomika v recesii, je tu silný politický tlak “niečo robiť”, menovite “stimulovať” pomocou expanzie peňažnej ponuky. Keďže Kongres vytvoril FED a môže ho zmeniť, je pre FED nemožné, aby bol od politiky čisto nezávislý. 

Federálna rezervná banka bola zriadená, aby zabezpečovala cenovú stabilitu. Napriek tomu USA trpeli počas sedemdesiatych rokov vysokou infláciou a nepretržitou infláciou od 2. svetovej vojny. FED mal takisto zabezpečovať ekonomickú stabilitu, avšak po 2. svetovej vojne sme zaznamenali vážne krízy v rokoch 1973, 1980, 1990, a 2007-2009. FED mal zaistiť stabilitu vo finančnom systéme ale zlyhal v odvrátení Krachu v roku 2008 a veľkej krízy, ktorá nasledovala. Avšak výzva je vysvetliť, prečo by bolo slobodné bankovníctvo lepšie.

Predstavme si, že sa zlato znova raz stane globálnou menou. Boli by to skutočné peniaze a americký dolár by bol definovaný ako určitá hmotnosť zlata. Dvadsať dolárová zlatá minca obsahovala pred rokom 1933 približne uncu zlata. V slobodnom bankovníctve by sa väčšina transakcií nediala so zlatom, ale skôr s vyhovujúcejšími peňažnými substitútmi. Banky by vydávali papierové bankovky s vpísanými názvami bánk. Každý držiteľ bankoviek by ich mohol vymeniť za zlato. Príklad: ak by tisíc dolárov bolo ekvivalentom unci zlata, tak by každý mohol ísť do banky a premeniť tisíc dolárov v bankovkách na uncu zlatých mincí.

Konkurencia medzi bankami a konvertibilita so zlatom by vyústili v cenovú stabilitu, keďže banky by boli schopné vydávať práve toľko bankoviek, koľko by verejnosť bola ochotná držať. Keby bolo viac bankoviek než by verejnosť bola ochotná držať, vrátili by sa späť do banky výmenou za zlato. Avšak ponuka peňazí by zároveň bola pružná, pretože ak by bol väčší dopyt po držaní peňazí, množstvo bankoviek alebo vkladov v bankách by vzrástol. Slobodné bankovníctvo zmierňuje hospodárske cykly. Existuje štruktúra kapitálových statkov podobná stĺpcu z naukladaných lievancov. Na spodku sú rýchlo cirkulujúce kapitálové statky ako napríklad zásoby, ktoré nemajú ďaleko od spotrebných statkov. Ako stúpame po stĺpci smerom hore, kapitálové statky sa kupujú a predávajú pomalšie. Na vrchole sú dlhodobé investície ako napríklad výstavba nehnuteľností. Čím sú kapitálové statky vyššie na stĺpci, tým sú citlivejšie na úrokovú mieru. Čím nižšie sú úrokové miery, tým strmší je stĺpec, , pretože sa viac investuje do dlhodobých investícií.

Na voľnom trhu závisí “prirodzená úroková miera” na “časovej preferencii” ľudí získavať statky radšej skôr než neskôr. Úrok je prirážka, ktorá sa platí za presun nákupu z budúcnosti (kedy by si človek nasporil dostatok peňazí na platbu v hotovosti) na dnešok tak, že si prostriedky požičia.

FED znižuje úrokovú mieru tak, že z ničoho vytvára fiat peniaze. Výsledkom je, že si podnikatelia požičiavajú viac na kapitálové statky umiestnené vysoko na stĺpci ako sú nehnuteľnosti. Ceny rastú najrýchlejšie a najskôr tam, kde sa peniaze do ekonomiky dostávajú cez pôžičky. Tým ceny nehnuteľností eskalujú a vytvárajú bublinu ako napríklad pred rokmi 1973, 1980, 1990, a 2007, a podobná bublina sa verte alebo nie objavila aj v dvadsiatych rokoch pred Veľkou hospodárskou krízou.

Každá konjunktúra, ktorá predchádzala kríze, bola poháňaná umelo lacnými úvermi. So slobodným bankovníctvom by úrokové miery neboli manipulované smerom dole. Prirodzená úroková miera by zvyšovala náklady na požičané prostriedky, čím by obmedzovala ak nie úplne bránila pred finančnou horúčkou.

Slobodné bankovníctvo nie je všeliek: na dosiahnutie udržateľného ekonomického rastu sú potrebné ďalšie reformy. Trestajúce dane, dotácie a svojvoľné regulácie spolu narúšajú ekonomiku, potláčajú podnikanie a vytvárajú turbulencie. Avšak aj bez týchto reforiem existuje silný dôvod nahradiť centrálne bankovníctvo slobodným a spočíva na troch faktoch:

1. Optimálnu ponuku peňazí a úrokové miery nie je možné poznať dopredu, a možno ich objaviť len na trhu

2. Politický tlak je dôvodom prečo FED expanduje peňažnú ponuku a znižuje úrokové miery keď sa ekonomika nachádza v kríze a toto poháňa neudržateľný rast, ktorého výsledkom je ďalšia kríza

3. Vládne poistenie, záruky, očakávanie bail-outov (záchranných balíkov) a ďalšie dotácie spôsobujú nadmerné riskovanie, kvôli ktorému sú finančné krachy ešte horšie.

Tyler Coven tvrdí, že keby došlo k zrušeniu FEDu, novou peňažnou bázou by boli vládne dlhopisy. (Peňažná báza v súčasnosti pozostáva z peňazí v obehu, peňazí v bankových trezoroch, a rezervách komerčných bánk na účtoch vo FED-e.) Ale ľudia nenakupujú potraviny za vládne dlhopisy. Najlepšou prechodnou peňažnou bázou by bolo súčasné množstvo bankoviek, ktorých množstvo by bolo zmrazené ako to navrhuje profesor George Selgin. Potom by sa novou peňažnou expanziou stali peňažné substitúty vydávané bankami, konvertibilné na základné peniaze. So zrušením ustanovení o zákonnom platidle by časom finančné trhy konvergovali na spoločnú globálnu menu - zlato.

Dôvody v prospech slobodného bankovníctva sú podobné ako dôvody pre zdravý život. Je lepšie predchádzať ekonomickým chorobám ako ich liečiť.

Fred Foldvary prednáša ekonómiu na Santa Clara University.
Vyšlo v časopise Freeman dňa 18. januára 2011
Pre INESS preložil Daniel Brvnišťan