Spoločnosť je požehnanie, ale vláda je zlo

Mises.cz: 08. listopadu 2011, Thomas Paine (přidal Peter), komentářů: 24

Poriadok, ktorý vládne medzi ľuďmi, z veľkej časti nie je výsledkom vlády. Vychádza z princípov spoločnosti a prirodzenej povahy človeka. Existoval skôr než vláda a bude existovať aj keď bude formálna vláda zrušená. Vzájomná závislosť a recipročný úžitok človeka voči človeku a všetky na seba nadväzujúce časti civilizovanej spoločnosti vytvárajú veľkú reťaz spojení, ktorá ju drží pokope.

Statkár, farmár, výrobca, obchodník, kupec a všetky ostatné profesie prosperujú zo vzájomnej pomoci a z celku ako takého. Spoločný záujem upravuje ich vzťahy a formuje ich zákony; a zákony, ktoré vzišli zo zvykových obyčají majú väčší vplyv než zákony vlády. Koniec koncov, spoločnosť si sama zabezpečuje takmer všetko, čo je pripisované vláde.

Pre pochopenie podstaty a veľkosti vlády náležitej človeku je potrebné zamerať sa na jeho vlastnosti. Príroda ho stvorila pre spoločenský život a pre tento zámer ho aj prispôsobila. V každom prípade stvorila jeho prirodzené potreby väčšie, než jeho osobné schopnosti. Žiadny človek nie je schopný bez pomoci spoločnosti zabezpečovať si svoje osobné potreby; a pôsobenie týchto potrieb pobáda každého jednotlivca k spoločnosti tak prirodzene, ako gravitácia pôsobí smerom k stredu.

Ale ona zašla ešte ďalej. Nie len, že rozmanitosťou jeho potrieb primäla človeka k spoločnosti, ktorej vzájomná pomoc sociálnych vzťahov, ktoré síce nie sú nutné pre jeho existenciu, sú nevyhnutné pre jeho šťastie. Neexistuje žiadne obdobie života, v ktorom táto láska k spoločnosti prestane pôsobiť. Začína a končí s našim bytím.

Ak sa pozorne pozrieme na skladbu a podstatu človeka, rôznorodosť talentu v rôznych ľuďoch pre recipročné uspokojovanie vzájomných potrieb, jeho sklon k spoločnosti a tým k zachovaniu z toho plynúcich výhod, môžeme ľahko zistiť, že veľká časť toho, čo sa nazýva vláda, je iba vnútené.

Vláda nie je potrebná na nič viac, než niekoľko prípadov, na ktoré spoločnosť a civilizácie nie sú dostatočne schopné, a neukazuje sa, že všetko, čo vláda môže účinne pridať, bolo vykonávané na základe súhlasu spoločnosti, bez vlády.

Viac ako dva roky od začatia americkej vojny, a v niekoľkých amerických štátoch aj dlhšiu dobu, nebola ustanovená žiadna forma vlády. Pôvodné vlády boli zrušené a krajina bola príliš zaneprázdnená obranou, než aby venovala svoju pozornosť zostavovaniu novej vlády; a napriek tomu, počas tohto obdobia boli poriadok a harmónia zachované tak neporušene ako v ktorejkoľvek krajine Európy. Človek má prirodzenú schopnosť, a o to viac ju má spoločnosť, pretože zahŕňa väčšie množstvo schopností a zdrojov, prispôsobiť sa akejkoľvek situácii, v ktorej sa nachádza. V okamihu, keď je odstránená formálna vláda, spoločnosť začne konať. Vznikajú generálne spolky a všeobecný záujem produkuje spoločnú bezpečnosť.

Predstieranie, že zrušenie akejkoľvek formálnej vlády je rozkladom spoločnosti, je na míle vzdialené od pravdy, pôsobí presne opačne a ešte viac zbližuje druhú menovanú. Všetky tie časti svojej organizácie, ktoré boli zverené vláde, prenáša opäť na seba a koná na základe vzájomného osohu, stali sa súčasťou spoločenského a civilizovaného života, pričom pôsobí dostatočne veľa princípov, ktoré ich prenesú cez akékoľvek zmeny v ich vláde, ktoré sú podľa nich potrebné alebo vhodné. Stručne povedané, človek je tak prirodzene spoločenským tvorom, že je takmer nemožné postaviť ho mimo ňu.

Formálna vláda predstavuje len malú časť civilizovaného života a keď aj to najlepšie, čo dokáže ľudská múdrosť vymyslieť, je zavedené, ide skôr o pomenovanie a myšlienku než skutočnosť. Sú to dôležité a základné princípy spoločnosti a civilizácie - všeobecne prijímané spoločné zvyklosti, všestranne a vzájomne spravované - nikdy neutíchajúci záujem, ktorého kolobeh cez jeho nespočetné kanály drží pri živote celé masy civilizovaného človeka - sú to tieto veci, nekonečne viac než čokoľvek čo aj tá najlepšie ustanovená vláda dokáže, na ktorých závisí bezpečnosť a prosperita jednotlivca a celej spoločnosti.

Čim dokonalejšia je civilizácia, tým menej príležitostí existuje pre vládu, pretože tým viac spravuje svoje vlastné záležitosti a riadi sama seba; avšak prax pôvodných vlád je v tomto zmysle opačná, kedy náklady na ne rastú v pomere, v ktorom by sa mali zmenšovať. Civilizovaný život vyžaduje len niekoľko univerzálnych zákonov a tie sú tak všeobecne užitočné, že to, či sú vynútené formou vlády, alebo nie, bude mať efekt takmer rovnaký. Ak zvážime princípy, ktoré najprv spájajú ľudí do spoločnosti, a motívy, ktoré potom regulujú ich vzájomný vzťah, kým sa dostaneme k tomu, čo sa nazýva vláda, zistíme, že takmer všetky záležitosti vykonáva prirodzené pôsobenie jednotlivých častí navzájom.

Človek, s ohľadom na všetky tieto skutočnosti, je stvorením súdržnosti viac, než si je vedomý alebo než by si vláda želala, aby si myslel. Všetky dôležité zákony spoločnosti sú zákonmi prírody. Zákony výmeny a obchodu, či už s ohľadom na vzťah jednotlivcov alebo národov, sú zákonmi spoločného a vzájomného záujmu. Sú dodržiavané a rešpektované, pretože je to v záujem všetkých strán, a nie z dôvodu formálnych zákonov, ktoré zaviedli alebo vynucujú ich vlády.

Avšak prirodzený sklon k spoločnosti je často narušený alebo zničený činnosťou vlády! Keď tá druhá, namiesto toho, aby mala vštepené princípy tej prvej, sa domnieva, že existuje sama pre seba a koná z náklonnosti k láskavosti a útlaku, sa stáva príčinou zla, ktorému by mala brániť.

Ak sa pozrieme späť na povstania a nepokoje, ktoré sa v rôznych dobách udiali v Anglicku zistíme, že nevzišli z nedostatku vlády, ale samotná vláda bola spúšťacou príčinou; namiesto toho, aby spoločnosť upevňovala, ju rozdeľovala, pripravila ju o jej prirodzenú súdržnosť a splodila nespokojnosť a neporiadok, ktoré by inak neexistovali. V tých vzťahoch, ktoré človek vytvára bez rozdielu pre účely obchodu alebo pre akékoľvek iné dôvody, do ktorých vláda vôbec nezasahuje a v ktorých koná len na princípoch spoločnosti, vidíme, ako prirodzene sa rôzne strany združujú; a to ukazuje, na porovnanie, že vlády, ktoré ani zdaleka neboli vždy príčinou alebo prostriedkom poriadku, sú často jeho skazou. Nepokoje z roku 1780 nemali žiadny iný zdroj ako zvyšok tých predsudkov, ktoré samotná vláda podnecovala. Ale s ohľadom na Anglicko existujú aj iné príčiny.

Dôsledky nadmernosti a nerovnosti zdanenia, nech už je zahalené akýmkoľvek spôsobom, sa vždy nakoniec prejavia. Ako je obrovské množstvo spoločenstva uvrhnuté do chudoby a nespokojnosti, sú stále na pokraji vzbury a keďže sú nanešťastie pripravení o informačné prostriedky, ľahko v nich vypukne pobúrenie. Nech už sú zdanlivé príčiny akýchkoľvek nepokojov, ten skutočný je vždy nedostatok šťastia. Ukazuje sa, že niečo nie je v poriadku so systémom vlády, ktorá poškodzuje šťastie, ktoré má spoločnosť chrániť.

Snažili sme sa tak ukázať, že ľudstvo vo svojej spoločenskej a civilizovanej podobe je schopné si samé zabezpečiť takmer všetko potrebné k jeho ochrane a správe, na druhej strane je vhodné, aby sme posúdili súčasné pôvodné vlády a zhodnotili, či ich princípy a prax tomu korešpondujú.

Nie je možné, aby vlády, ktoré až doteraz existovali na svete, mohli vzniknúť akýmkoľvek iným spôsobom, než úplným porušením každého princípu, duchovného aj morálneho. Temnota, v ktorej je pochovaný pôvod všetkých súčasných pôvodných vlád ukazuje neprávosť a neúctu, ktorá sprevádzala ich začiatky. Pôvod súčasnej vlády Ameriky a Francúzska bude navždy zapamätaný, pretože je cťou ho zaznamenať, ale čo sa týka ostatných, dokonca aj napriek lichôtkam zostali pochované v hrobe bez nápisu.

Nemuselo byť ťažké v skorých a osamelých časoch sveta, keď hlavným zamestnaním človeka bolo strážiť stáda, pre banditov a surovcov obsadiť krajinu a uvaliť na ňu povinnosť platiť. Tak bola ustanovená ich moc, vodcovi skupiny sa podarilo zanechať meno zlodeja v prospech monarchu, a tak vznikli monarchie a králi.

Pôvod vlády Anglicka, pokiaľ ide o to, čo sa nazýva rodom monarchie, keďže ide o jeden z posledných, je pravdepodobne najlepšie zaznamenaný. Nenávisť, ktorú splodila normanská invázia a tyrania, musela byť hlboko zakorenené v národe, aby prežil ľsti, ktoré ho vyhladili. Hoci ani dvoran neprehovorí o zvonení na zákaz vychádzania, ani jedna dedina v Anglicku naň nezabudla.

Po tom, čo si tieto skupiny lupičov rozparcelovali svet a rozdelil ho na ovládané územia, začali sa, ako to prirodzene býva zvykom, prieť medzi sebou. Vziať si, čo bolo spočiatku získané násilím, bolo ostatnými považované za legitímne a jedna krádež nasledovala druhú. Striedavo napádali ovládané územia, ktoré si každý z nich privlastnil, a brutalita, s ktorou sa k sebe správali, vysvetľuje pôvodnú povahu monarchie. Bol to surovec mučiaci surovca.

Dobyvateľ nepovažoval podmaneného za väzňa, ale za svoj majetok. Viedol ho v triumfe za rinčania reťaze a odsúdil ho podľa ľubovôle k otroctvu alebo smrti. Ako čas zakryl históriu ich začiatku, ich nástupcovia prevzali na seba novú podobu, odrezali dedičstvo svojej hanby, ale ich princípy a ciele zostali rovnaké. Čo bolo spočiatku korisťou, prevzalo na seba jemnejšie meno príjmov a moc, ktorej sa pôvodne násilím zmocnili, predstierali, že ju zdedili.

Čo sa dalo očakávať od takéhoto počiatku vlád než nikdy nekončiaci systém vojen a vydierania? Zakorenil sa do obchodu. Zlo nie je vlastné jednému človeku viac než inému, ale je všeobecným princípom. Vo vnútri takej vlády neexistuje sila, ktorej by sa dala vštepiť reforma, a najkratšou a najúčinnejšou nápravou je začať odznova.

Tie scény hrôzy a dokonalej neprávosti, ktoré vychádzajú na povrch pri zamýšľaní sa nad vlastnosťami a prehodnocovaní histórie týchto vlád! Ak by sme zobrazili ľudskú prirodzenosť s podlým srdcom a pokrytectvom v tvári, tento obraz by sa rozplynul a poprel by ľudstvo, sú to králi, súdy a vlády, ktoré pasujú tomuto zobrazeniu. Človek, vo svojej prirodzenosti, so všetkými svojimi chybami, nezodpovedá takémuto obrazu.

Môžeme azda predpokladať, že ak by vláda vznikla na správnom princípe a nemala by záujem napĺňať ten zlý, že svet by mohol byť v tak úbohom a hašterivom stave, v akom ho vidíme? Aký prospech má farmár z toho, zatiaľ čo nasleduje pluh, že odloží bokom svoje pokojné nasledovanie šťastia a ide do vojny s farmárom z inej krajiny? Alebo aký prospech má z toho výrobca? Čo pre nich znamená vláda alebo pre akúkoľvek triedu ľudí v krajine? Pridá čo i len jeden lán k ich majetku alebo zvýši jeho hodnotu? Nie sú výsledkom len dobývania? Hoc môžu byť tieto argumenty správne pre národ, nie sú také pre vládu. Vojna je kartový stôl pre vlády a národy sú figúrkami hry.

Ak existuje na tejto úbohej scéne vlád niečo, nad čím by sa mal človek zamyslieť viac, než by čakal, je to pokrok, ktorý dosiahli pokojné remeslá poľnohospodárstva, výroby, obchodu, pod tak dlho hromadeným odrádzaním a útlakom. Ukazuje nám to, že inštinkt u zvierat nepôsobí o nič silnejšie než princípy spoločnosti a civilizácie pôsobia v človeku. Napriek všetkým prekážkam, snaží sa dosiahnuť svoj cieľ a nepodvolí sa ničomu, čo nie je nemožné.

Spoločnosť v akejkoľvek podobe je požehnaním, vláda, dokonca i vo svojej najlepšej podobe, je len nevyhnutným zlom, vo svojej najhoršej podobe je zlom netolerovateľným.

Odvetvie vládnutia bolo vždy monopolizované najneotesanejšími a najpodlejšími jedincami ľudstva.

Tento úryvok z tvorby Thomasa Paina môžete nájsť v tretej kapitole knihy Liberty and Great Libertarians, ktorú spracoval Charles T. Sprading.

Pôvodný text nájdete tu.