Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu práv. osôb – Ikarov komplex EÚ?

Mises.cz: 28. července 2011, Iness.sk (přidal Daniel Brvnišťan), komentářů: 0

V stredu 16. marca 2011 zverejnila Európska komisia návrh na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (Common Consolidated Corporate Tax Base, CCCTB). Pár dní predtým, 11. marca, hlavy štátov eurozóny takmer odsúhlasili „Pakt pre euro“ na záchranu spoločnej meny pred finančným rozvratom a prišli so záchranou previnilých krajín (dohoda, ku ktorej sa následne nezaviazali). Tieto udalosti pôvodne zjavne nesúviseli, s výnimkou načasovania. Avšak obe svojím spôsobom ilustrovali niečo, čo by sa dalo nazvať „Ikarovým komplexom EÚ“.

Pamätáme si zo svojich školských dní nádherné grécke mýty o tom, ako sa Prométeus zľutoval nad chudobným a slabým ľudstvom a daroval mu oheň, aby sa mohlo pomocou vynálezov dostať z problémov, o tom, ako Odyseovi jeho muži priviazali ruky k stĺpu, aby mu zabránili počúvať vábivé hlasy sirén a robiť ukvapené rozhodnutia, o tom, ako Ikarus zaletel príliš blízko k Slnku...

Všetci sme si vedomí faktu, že EÚ lieta nebezpečne blízko Slnka, čo sa týka finančných záležitostí. Zdá sa však, že táto šablóna sa opakuje aj v ostatných oblastiach. V tejto eseji preskúmam návrh EÚ o CCCTB. Vybrať si dobrovoľne takú nudnú a technickú tému môže vyzerať ako číre bláznovstvo, avšak ja sa v skutočnosti snažím využiť túto príležitosť na prezentovanie problémov vyvolaných touto iniciatívou a ponúknuť jednoduché riešenie.  

Pozadie spoločného zjednoteného základu dane z príjmov právnických osôb

Návrh CCCTB môže byť vystopovaný mnoho rokov do minulosti, vlastne až k začiatku projektu Spoločného trhu z roku 1985. Avšak v ceste mu vždy stála skutočnosť, že fiškálne záležitosti vyžadovali (a stále vyžadujú) jednohlasný súhlas. Avšak daňová harmonizácia alebo aspoň konvergencia sa stala prioritou pre lídrov EÚ po tom, čo bol zavedený úplne voľný pohyb kapitálu v roku 1992. Vedenie EÚ, s podporou európskych nadnárodných spoločností, malo snahu (a stále má) zaviesť „rovnaké pravidlá hry“ naprieč Spoločným európskym trhom, nielen v otázkach zdravotníckych, bezpečnostných a environmentálnych štandardov, ale aj vo fiškálnych a sociálnych záležitostiach.

Vytvorenie Eura pridalo tejto otázke na urgentnosti. Keďže euro zahŕňa členské krajiny s rôznymi ekonomickými profilmi a úrovňami ekonomického rozvoja, bolo považované za nevyhnutné presadzovať väčšiu „konvergenciu“ prostredníctvom štrukturálnych reforiem. Preto bola v roku 2000 adoptovaná „Lisabonská stratégia“ navrhnutá tak, aby z EÚ urobila „najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku vo svete“ do roku 2010. Keby ešte v roku 2000 zobrali všetky členské krajiny eurozóny tento projekt vážne, mohli byť lepšie pripravené na globálnu finančnú krízu v roku 2008. 

Toto sa však nestalo a v čase písania tejto eseje (2011) je osud eura pochybný a s ním i osud celej EÚ. Preto je takmer neskutočné skonštatovať, že zatiaľ čo má Rada ministrov bojuje s vytvorením dôveryhodného Európskeho stabilizačného fondu a zachrániť Európsku úniu, Európska komisia tvrdošijne pokračuje v presadzovaní harmonizácie základu z dane z príjmov právnických osôb.

Rada ministrov poverila Európsku komisiu v júli 1999 „preveriť dopady rozdielov v efektívnej miere zdaňovania právnických osôb v členských štátoch na lokalizáciu ekonomickej aktivity a investície a daňových ustanovení, ktoré vytvárajú prekážky cezhraničným aktivitám na spoločnom trhu, a ich opatrenia proti nim“. [1] Je treba pripomenúť, že Rada ministrov tu preberá dvojitý mandát. Zaoberá sa misalokáciou investícií spôsobenou rozdielmi v zdanení právnických osôb a zároveň má za cieľ zlepšenie konkurencieschopnosti jednotného európskeho trhu odstraňovaním prekážok pre cezhraničné podnikateľské aktivity.

Európska komisia publikovala prvotné zistenia v októbri 2001 a poznamenala, že efektívne rozdiely v zdanení v rámci 15 členských štátov boli naozaj dosť veľké na to, aby si zaslúžili pozornosť. [2] Avšak uvedomujúc si citlivú povahu veci a súvisiace otázky suverenity, Komisia uznala, že „Úroveň zdanenia je ... záležitosť, o ktorej by mali rozhodovať členské štáty v súlade s princípom subsidiarity“. [3] Z tohto dôvodu sa Európska komisia rozhodla pre spoločný konsolidovaný základ dane, pričom rozhodnutie o vhodnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb ponechala na členských štátoch.

V roku 2004 sa väčšina Rady ministrov na stretnutí ECOFIN-u dohodla, že by Komisia mala vypracovať detaily tohto návrhu, ktorého výsledok bol nakoniec publikovaný v marci roku 2011 po mnohých expertných stretnutiach a konzultáciách. [4]

Osud tejto navrhovanej direktívy je samozrejme ešte ďaleko od konečného rozhodnutia. Mohla by sa stať základom pre jednohlasný súhlas, mohla by sa stať objektom „zlepšenej kooperácie“ medzi podporujúcim členskými štátmi, alebo by mohla byť jednoducho zmietnutá zo stolu.

Aké sú problémy?

Začnime s otázkou územnej pôsobnosti. Tvrdí sa, že nadnárodné európske spoločnosti vynakladajú nepotrebné dodatočné náklady pri prispôsobovaní sa 27 rôznym daňovým systémom a že existuje priamy prínos z jednoduchosti a transparentnosti získanej z možnosti operovať pod jednotným daňovým systémom, aj keď s rozdielnymi daňovými sadzbami. Toto nekontroverzné pozorovanie viedlo k prvotnému návrhu na Spoločný základ dane z príjmu právnických osôb (Common Corporate Tax Base, CCTB). Avšak po preskúmaní sa tento návrh ukázalo byť príliš zásadným, členské krajiny by to neakceptovali. Znamenalo by to dohodnúť sa na jednotnom daňovom systéme pre právnické osoby, ktorý by bol uplatňovaný naprieč celou EÚ. Výsledok vyjednávaní bol podstatne odlišný od pôvodného návrhu.

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) je navrhovaný len pre firmy európskych dimenzií a nie je dokonca pre ne ani povinný. CCCTB by koexistoval s národnými systémami daní pre právnické osoby a firmy by sa samé rozhodli, či podľa neho budú postupovať alebo nie. Je vo svojej filozofii podobný štatútu Európskej spoločnosti, prijatému v roku 2001, ktorý zostáva možnou formou právneho ustanovenia pre európske nadnárodné spoločnosti (do dnešného dňa využívanou asi 700 spoločnosťami).

Toto je naozaj mierny návrh a ako taký má veľké šance byť prijatý. Aké môžu byť výhody a nevýhody CCCTB? Experti požiadaní o vyhodnotenie dopadov CCCTB sa zhodnú, čo je zaujímavé, že dopad by bol veľmi malý. V skutočnosti by ani veľmi nezavážil, pretože režim CCCTB by koexistoval, a tým si aj konkuroval, s 27 národnými režimami. Firmy by vzápätí samé zistili, či by im z toho plynuli nejaké výhody alebo nie.

Určité prínosy pre prosperitu by mohli byť očakávané z väčšej jednoduchosti a transparentnosti. Firmy by benefitovali z možnosti vyrovnávať si straty v jednej krajine ziskami v inej. Najvyššie prínosy by však vyplývali zo zníženia nákladov dodržiavania pravidiel pre firmy s cezhraničnými aktivitami, u ktorých je každá vnútorná transakcia podrobovaná kontrole správnosti transferového oceňovania v každom smere minimálne dvomi daňovými úradmi.

Problémy s oceňovaním transferov by zmizli zo dňa na deň, keďže firmy by boli hodnotené na základe celoeurópskych ziskov a nezáležalo by na tom, či zisky vznikli v krajine s vysokými či nízkymi daňami. Avšak všetko má svoje náklady a v tomto prípade by nadbytočné náklady vznikali z titulu rozdeľovacieho mechanizmu. Inými slovami, odvedená daň v CCCTB by musela byť rozdelená medzi rôzne daňové jurisdikcie podľa nejakého kľúča nezávislého na zisku.

Tu je možné hneď vidieť problémy. Inšpirujúc sa skúsenosťami v tejto oblasti z USA a Kanady a po zvážení a odmietnutí systému založenom na pridanej hodnote (ktorý z počiatku vyzeral ako najneutrálnejší systém), Komisia vybrala na rozdeľovanie daňových príjmov metódu „trojfaktorového vzorca“, menovite zamestnanosti, kapitálových aktív a tržieb. 

Pre účely tejto eseje nie je dôležité do detailu porovnávať možné rozdeľovacie vzorce. Postačuje poznamenať, že z pohľadu rôznych členských štátov existujú jasní víťazi a porazení s možnými dynamickými efektmi. Krajina, kde firmy bežne dosahujú slabé zisky, by vyšla ako jasný víťaz, opačne by dopadli krajiny, kde majú firmy tendenciu generovať nadpriemerné zisky. Ak sa na tieto pravidlá pozrieme z úrovne samotných členských krajín, táto schéma by mohla vytvoriť neštandardný systém motivácií – krajiny by už nezaujímali zisky firiem u nich pôsobiacich, pretože z pohľadu daňových príjmov by sa mohli zviesť na podnikateľsky priaznivejších prostrediach iných krajín – aspoň v krátkodobom horizonte. *

Medzičasom by praktické aplikácie akéhokoľvek rozdeľovacieho mechanizmu nutne generovali neistotu a diskusie s ale aj medzi daňovými správami v rovnakej miere ako pri problémoch s oceňovaním transferov. Neexistuje ideálne, beznákladové riešenie problému dodržiavania rozdielnych daňových predpisov.

V dlhodobom horizonte však budú daňové správy vplyvom pretrvávajúcej existencie rôznych sadzieb dane z príjmu právnických osôb stále čeliť ich hlavnému problému a to, ako zastaviť odliv investícií z jurisdikcií s vysokými daňami do tých s nízkymi daňami, keďže firmy budú mať motiváciu posilňovať „rozdeľujúce faktory“ (napr. zamestnanosť, aktíva) v oblastiach s nízkymi daňami a ponechávať len predaj v prostrediach s vysokými daňami.

Aj v závere jednej zo štúdií sa uvádza, že CCCTB „nezlepšuje ekonomickú efektivitu“ a že „v súhrne by si európske ekonomiky polepšili len v prípade, ak by bola rozdielna daňová záťaž redukovaná harmonizáciou sadzieb ako aj daňových základov ... ak by boli aj sadzby daní harmonizované, daňové plánovanie by bolo minimalizované a bolo by možné dosiahnuť neutralitu kapitálového exportu v rámci EÚ.“ [5]

Ak je toto naozaj pravda, môžeme potom tvrdiť, že hora porodila myš – teda okrem toho, že uvedomujúc si neuspokojivé prínosy a fakt, že súčasný návrh nijako nezmierňuje firemné „daňové plánovanie“ a „presúvanie ziskov“, si môžeme byť istí, že vedenie EÚ sa vráti k otázke harmonizácie sadzieb dane z príjmov právnických osôb (ako je naznačené vyššie uvedenou citáciou).

Komentár si zaslúži ešte jeden predpoklad jednej z empirických štúdií vykonaných pri analýze dopadov CCCTB. Súvisí s efektom celkových prínosov zmien dane z príjmu právnických osôb zameraných na obmedzovanie presúvania ziskov. Zvážte tento odstavec:

„Odstránenie príležitostí na presun ziskov v CORTAX-e (pozn.: všeobecnom rovnovážnom modeli používanom na odhad dopadov navrhovaných reforiem) nie je hra s nulovým súčtom. Napríklad celková produkcia v EÚ klesne o 0,03% HDP. Dôvodom je, že presun ziskov umožňuje nadnárodným firmám znižovať celkové daňové zaťaženie ich firemného kapitálu. V tomto smere podporuje presun ziskov investície, zvyšuje HDP a prosperitu... Odstránenie presunu ziskov preto neovplyvňuje len rozloženie daňových výnosov medzi štátmi, ale takisto zvyšuje daňovú záťaž nadnárodných spoločností a zvyšuje celkový výnos dane z príjmov právnických osôb“. [6]

Naozaj áno! Nemohla by som to vyjadriť lepšie. Ak dane z príjmu právnických osôb klesnú, výnosy z kapitálu vzrastú, investície a zamestnanosť vzrastie, HDP vzrastie. Potiaľto je to nekontroverzné. Avšak ak hľadáme zlepšenie celkovej konkurencieschopnosti jednotného európskeho trhu, ako to vyhlasuje Lisabonská stratégia (vrátane revidovanej Lisabonskej stratégie do roku 2020), prečo sa EÚ nerozhodne o plošnom znížení sadzieb daní z príjmu právnických osôb namiesto snahy ich harmonizovať?

Pretože, som si istá, Komisia bude svätuškársky opakovať, že sadzby dane nie sú jej záležitosťou, že rešpektuje princíp subsidiarity a podobne.

Avšak existuje oveľa lepší spôsob ako zabezpečiť, aby sadzby dane z príjmov právnických osôb pokračovali v postupnom poklese z konfiškačných úrovní bežných v 60tych a 70tych rokoch, keďže prirodzene konvergujú k rozumnejším úrovniam: jednoducho nechajme veci, ako sú, a nechajme vnútroeurópsku a medzinárodnú fiškálnu konkurenciu robiť si svoju prácu, bez potreby 10-ročnej ťažkej ale takmer neplodnej práce mnohých expertov, akademikov a byrokratov.

Určite môžu výnosy z dane z príjmu právnických osôb postupne klesať, ale koho to trápi? Výmenou za to budú investície a zamestnanosť rásť, nezamestnanosť sa bude znižovať, celková prosperita sa bude zvyšovať, s rastúcou všeobecnou prosperitou budú zároveň rásť celkové výnosy z daní a európska ekonomika bude mať lepšiu pozíciu na to, aby čelila mnohým výzvam budúcnosti.

Záver

Otázka daňovej harmonizácie bola agendou EÚ po mnoho rokov. Jej hlavným hnacím motorom, napriek odklonu v smere redukcie nákladov dodržiavania daňových zákonov a zvyšovania transparentnosti, je v skutočnosti hlboký odpor k daňovej konkurencii zo strany vedenia EÚ (hlavne Francúzska a Nemecka, podporovaných ostatnými členskými krajinami s vysokými daňami). Pokus donútiť nesúhlasicich partnerov s nízkymi daňami k ich harmonizácii (ako to bezostyšne robí Nemecko v Írsku výmenou za finančnú podporu v súčasnej kríze) je odsúdený skončiť neúspechom. Spomeňte si na Ikara: Ak mierite príliš vysoko, zaletíte príliš blízko k Slnku. Tieto krajiny by mali zvážiť na prosto prijateľnú, menej ambicióznu alternatívu, a síce benefity jednostranného zníženia sadzieb korporátnych daní. Jedným dychom by znížili motivácie pre ziskovo motivovaný presun investícií (ktoré nenávidia), zvýšili by daňový základ (čo by určite privítali) a zvýšili by životnú úroveň svojich občanov (ku ktorej by nemali byť ľahostajní).

Victoria Curzon Price, Emeritná profesorka, University of Geneva, Člen rady IREFIREF, 19. apríl 2011

1. Communication from the Commission to the Council, the European Parliament and The Economic and Social Committee, Towards an Internal Market without tax obstacles : A strategy for providing companies with a consolidated corporate tax base for their EU-wide activites, Brussels, 23.10.2001 COM(2001) 582 final, p.3.

2. Idem.

3. Idem, p.9.

4. Proposal for a Council Directive on a Common Consolidated Corporate Tax Base (CCCTB) (CMM (2011) 121.

5. Bettendorf L., Devereux, M.P., van der Horst, A,., Loretz, S., de Mooij R., « Corporate Tax Harmonization in the EU » , Economic Policy, Vol. 25, issue 63, pp. 537-590, July 2010.

6. Bettendorf, L., van der Horst A., de Mooij R. for CPB Netherlands for Economic Policy Analysis, and Devereux, M. Loretz S., for Exford University Centre for Business Taation, The economic effects of EU-reforms in corporate income tax systems, Study for the European Commission Directorate General for Taxation and Customs Union, October 2009, p. 45.3

* Prerozdeľovací mechanizmus: „Zisky spoločností vyplývajú z obratu, práce a aktív, a preto tieto tri kritériá tvoria vzorec prisúdenia základu dane. Tieto tri faktory znamenajú, že do vzorca sa dosadzujú už dostupné hodnoty, ktoré by bolo ťažké zmanipulovať a ktoré presne preukazujú, kde sa v podniku skutočne dosahuje zisk. Vzorec je založený na troch rovnako vážených faktoroch (v závislosti od podielu na celej skupine):

Aktíva: Patrí sem všetok dlhodobý hmotný majetok vrátane budov, lietadiel a strojov. Náklady na výskum a vývoj, marketing a reklamu, ktoré spoločnosť vynaložila počas 6 rokov pred svojím vstupom do systému CCCTB, sa takisto budú zahŕňať ako zástupná hodnota za nehmotný majetok počas 5 rokov.

Práca: Vo faktore práca sa zohľadnia dva čiastkové faktory: z 50 % náklady na objem miezd a z 50 % počet zamestnancov.

Obrat: Počíta sa na základe toho, kam sa tovar zasiela/je určený. V prípade služieb ide o miesto, kde sa služba fyzicky poskytuje.

Článek původně vyšel na iness.sk, originál naleznete zde.