Štát, demokratické voľby a sloboda

Mises.cz: 02. února 2012, Tomáš Lengyel, komentářů: 51

Pred niekoľkými rokmi som zastával tento (medzi libertariánmi, voluntaristami, anarchokapitalistami štandartný) názor. Slovenský alebo český štát (jsem tak trochu rozpolcen), ostatne ako každý iný štát, pôsobí viac zlého ako dobrého a že každá oblasť, kam štát pchá svoje špinavé paprče, by na tom bola lepšie, keby tam tie svoje paprče nepchal. Samozrejme za predpokladu, že by o túto oblasť prejavili ľudia záujem – nepochybujem o tom, že ak by štát zrušil úrad, ktorý by sa zaoberal „vplyvom poézie Ľudovíta Štúra na populáciu blanokrídleho hmyzu“, tak tento úrad by sa bez štátnych paprčí určite lepšie nemal.

Nech robím, čo robím, v tomto bode sa pre mňa ani za posledných desať rokov môjho života nič nezmenilo. Bez ohľadu na to, či som mal rokov 20, 25 alebo 30, či už som študoval, hľadal si prvú prácu, hľadal si lepšiu prácu, flákal sa, skúšal tak trochu podnikať, začal vychovávať svoje deti... Jednoducho nič sa nezmenilo.

Stále ma nikto nedokázal presvedčiť o nejakej morálnej podstate štátu: že štát je „ten dobrý a múdry strýko“ a nie ten „veľký chlapec od susedov, ktorý ťa každý deň čaká před školou, a ak mu nedáš svoju desiatu, tak ti rozbije hubu“. Ani o ekonomickej výhodnosti štátu v zmysle akéhosi verejného blaha, verejného statku. Proste cost-benefit analýzu, z ktorej vystúpi štát ako víťaz, nepoznám.

Jedna vec sa však zmenila podstatne. Vždy som sa díval na voľby ako na divadlo, ktoré potrebuje šedá masa, aby si užila zábavy a mala pocit, že snáď o niečom v demokratickom štáte rozhoduje. Rovnako tak som sa presvedčoval o tom, že nikdy nebudem voliť iba menšie zlo, slušnejšieho zlodeja. A takisto ako veľa ľudí zhnusených týmto systémom som si argumentoval tým, že „JA mám čisté ruky“, JA som sa toho neúčastnil.

Ale aký je faktický výsledok tejto ignorácie? „Prekvapivo“ žiadny.

Nie je na čase zmeniť stratégiu? Mať pravdu je málo, musíte ju vedieť aj predať. Šanca, že predáte „objektívne“ lepší produkt tým, že budete pľuvať na protivníkov, a že týchto protivníkov presvedčíte argumentami, ktoré im nemilosrdne a všetkou silou omlátite o hlavu, je skoro mizivá. Nikdy nepresvedčíte niekoho, kto sa presvedčiť nechce dať. Len tým, že mu to poriadne osladíte a najlepšie verejne nandáte, aby ste ho zosmiešnili, ale určite odradíte obrovské množstvo potenciálnych spojencov práve tým, ako ste sa chovali k svôjmu protivníkovi.

Zároveň už nezdieľam presvedčenie, že sloboda nemôže prísť zhora, že štátny zásah nemôže byť „pro-slobodný“. A týmto by som sa rád ospravedlnil všetkým, ktorých som chcel v minulosti ukameňovať (presvedčený o opaku). Ako je to možné? Kam by ste teda zaradili nariadenie, ktoré ruší predchádzajúce obmedzenie slobody? Ako by ste označili zákon, ktorý určuje, že v budúcom roku klesnú dane? Aký by bol váš postoj k návrhu zákona, ktorý by rušil vylobované dotácie súkromným firmám? Prečo nepodporiť vyhlášku, ktorá by obmedzovala štátny monopol?

Prečo nevyužiť samotný štátny aparát k dosiahnutiu cieľa, ktorým je obmedzenie štátneho vplyvu? Existuje obrovské množstvo ľudí, ktorým je štát úplne jedno. Dalo by sa pri určitom zjednodušení povedať, že sú k nemu úplnu indiferentní. Existuje nemálo ľudí, ktorí sú presvedčení, že štát škodí konkrétne im, a existuje aj skupina ľudí, ktorá je presvedčená, že keby sme nežili pod štátnym zriadením, kam sa radím aj ja, tak by sme sa mali „lepšie“. To nie je podľa mňa malý potenciál pre uskutočnenie zmeny, za použitia arzenálu protivníka. Zároveň si je treba uvedomiť jeden fakt. Drvivá väčsina občanov našeho štátu je o nutnosti štátneho aparátu presvedčená a rovnako tak je presvedčená aj o legitimite demokratických výsledkov a ich rešpektovania. Proti žiadnemu z týchto ľudí sa teda podľa mňa nedopustíte iniciácie násilia, ak využijete štátny aparát.

Čo keby ste mali možnosť ovplyvniť mienku niekoľkých desiatok tisíc ľudí, ktorí vám dôverujú, a mohli im dať impulz k tým inak zbytočným voľbám ísť a rozhodnúť v prospech niekoho, o kom ste presvedčený, že ustojí tlak, zachová si tvár a bude podporovať tie „správne“ veci? Je to v rozpore z vaším presvedčením, alebo nie?

Asi je na čase zliezť zo slonovinovej veže absolútneho poznania a absolútnej pravdy, kde každý prejav odchyľujúci sa od ideálu bude potrestaný výsmechom a ťukaním si na čelo. Asi je na čase prestať štátny aparát ignorovať, lebo tu je bez ohľadu na to, či ho ignorujeme, či sa mu vysmievame, alebo či ho nenávidíme. Berme ako fakt, že tu máme pokrivenú morálku, pokrivené vzťahy, pokrivené ceny, pokrivené banány a ktovie čo ešte. Obávam sa, že lepšia varianta, ako sa aktívne zapojiť do diania na druhej strane barikády, nie je. Možno je na čase sa do tohoto svinstva namočiť a riskovať, že sa ušpiníme, že budeme robiť chyby, a že si bude niekto ťukat na čelo smerom k nám. Máte niekto morálny rozpor, ak by bolo cieľom narovnať a nie kriviť ďalej?

Uznávam, že sú to iba keci z mojej strany, ale premýšľajte o tom. Alebo má niekto lepší nápad?