Súkromné vs. štátne súdnictvo

Mises.cz: 17. srpna 2011, Roman Frnčo, komentářů: 15

V mojom krátkom príspevku na študentskej vedeckej konferencii konanej na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na tému Alternatívne riešenia súdnych sporov som sa snažil teoreticky objasniť, prečo je súkromné súdnictvo efektívnejšie pri riešení sporov – pod súkromných súdnictvom si treba predstaviť subjekt, ktorý si strany dobrovoľne zvolia pri riešení sporu a ktorý nie je regulovaný štátom.

Príčiny problémov štátneho súdnictva

Ja tvrdím, že hlavné problémy štátneho súdnictva tkvejú v tom, ak štátny súd má mocensky vynucovaný monopol na realizovanie rozhodovacej a donucovacej moci. Asi nikto nebude pochybovať o tom, že štátom vytvorené monopoly sú zlé z dôvodu neexistencie konkurencie. O tom nám svedčí dlhodobá historická skúsenosť na našom území, kedy všeobecne štátne podniky produkovali nekvalitné výrobky za vysoké ceny v porovnaní so zahraničnými výrobcami. Wikipedia monopol definuje ako výhradné alebo rozhodujúce postavenie jednotlivca, skupiny ľudí, organizácie alebo štátu v nejakej oblasti, napr. mocenský monopol. V situácii, kedy je štátne súdnictvo na konkrétne vymedzenom trhu („trhu so spravodlivosťou“) iba jediný dodávateľ (monopolista) konkrétneho statku alebo služby, tj. zabezpečovanie spravodlivého rozhodovania, ktoré bude účinné, efektívne a hospodárne, naberá štátny monopol typické problémy monopolu, ktoré existujú aj v iných oblastiach, kde štát monopolne sa snažil zabezpečiť nejaké statky. V čom sú vlastne monopoly zlé? Monopoly sú zlé, pretože tým, že majú zákonom garantovaný dopyt, neexistuje priamy tlak na ich efektívnosť. Monopol sa nemusí snažiť byť efektívny, pretože nie je závislý od toho, koľko zákazníkov si vyberie jeho statok, pretože na danom trhu má zákonom vynútený dopyt v dôsledku legálneho odstránenia konkurencie. Ak na danom trhu sú ponechané statky na konkurenciu, práve konkurencia a motív zisku je hlavným hnacím motorom robiť veci lepšie a efektívnejšie. Poďme si teóriu monopolov konkretizovať do oblasti súdnictva. Ilustrujme si na príklade, akú motiváciu má súkromný súd na tom, aby rozhodoval spravodlivo, efektívne a hospodárne.

Štátny sudca je zväčša ustanovený doživotne, o svoju funkciu sa musí obávať prakticky len v prípade extrémnych situácií - napr. keby zobral úplatok a riadne by mu bola preukázaná vina. Ak neexistuje konkurencia medzi samotnými sudcami, stráca sa snaha sudcu, aby rozhodoval čo najlepšie, pretože ak ste odmeňovaný rovnako ako váš kolega, ktorý nie je práve najsvedomitejší, zbytočne sa budete snažiť rozhodovať čo najlepšie, pričom najlepšie rozhodovanie je také, aké požadujú spotrebitelia (klienti súkromného súdu – tj. strany sporu). Nikto nevie lepšie rozhodnúť o tom, či súd rozhoduje efektívne alebo nie, len samotní účastníci sporu, a to tým, že či si daný súd vyberú aj v budúcnosti alebo odporučením či neodporučením riešením sporu pred týmto súdom. Sudca súkromného súdu je závislý na tom, koľko klientov bude mať, pretože ak nebudú klienti spokojný s jeho rozhodovaním, nebudú potrebovať jeho služby, a preto ani on nebude mať zisk.

Najčastejšie kritici súkromných súdov namietajú ich skorumpovateľnosť. Podľa môjho názoru práve sudcovia štátnych súdov sú náchylnejší na korupcie, pretože ako som už uviedol, neexistuje medzi nimi konkurencia, pretože každý sudca zarába rovnako bez ohľadu na výsledky, ako má, a jedinou možnosťou, ako zvýšiť svoj príjem, je prijať úplatok, kdežto sudca súkromného súdu má legálnu možnosť, a to zvyšovaním kvalít svojho rozhodovania, pretože vie, že ak bude rozhodovať rýchlejšie, spravodlivejšie a hospodárnejšie ako konkurencia, tak bude väčší dopyt po jeho službách, a tým pádom sa zvýši jeho zisk. Navyše na voľnom trhu je jedným z najdôležitejších dôvera zákazníkov vo vaše služby, z toho dôvodu súkromný sudca, ktorý by bol skorumpovaný, by veľmi rýchlo prišiel o svoje klientelu – jeden odhalený prípad by ho s najvyššou pravdepodobnosťou stal kariéru bez ohľadu nato, či by bol odsúdený v trestnom konaní alebo nie, pretože ak sa štátnemu sudcovi vina nedokáže, ostane na svojom mieste naďalej. Na základe tejto úvahy som chcel vyvrátiť jeden z najčastejších argumentov odporcov súkromných súdov.

Motivácia zisku vedie u sudcov súkromného súdu k väčšej efektvite (rýchlosť konania), ale i hospodárnosti (spotrebitelia si vyberú rozhodovanie, ktoré je lacnejšie za porovnateľnú kvalitu) oproti štátnym sudcom.

Otázka regulácie súkromných súdov a financovania štátnych súdov v oblasti súkromných sporov

Druhou chybou, ktorú sa dopúšťajú mnohé štáty, je, ak sa snažia regulovať činnosť súkromných súdov. Súkromné súdy vznikli ako výsledok dobrovoľných konaní ľudí, ktorí uzavierajú medzi sebou zmluvné vzťahy a slobodne sa rozhodli, že chcú svoj spor predložiť konkrétnemu súkromnému súdu – vybrali si ho, pretože svoj spor z rôznych dôvodov považujú za najlepšie riešiť pred daným konkrétnym súdom. Zamyslime sa nad danou situáciou, kedy si strany sporu vyberú radšej súkromný súd ako štátny súd. Pravdepodobne to bude situácia, kedy štátny súd nepovažujú za nástroj spravodlivého rozhodovania alebo pretože súkromné súdy majú možnosť poskytovať rýchlejšie, menej časovo náročné, efektívnejšie a menej nákladné rozhodovanie.

Súkromné súdy, ak chcú, aby ich služby boli dopytované, musia svoje služby poskytovať čo najefektívnejšie, preto nie je potrebná žiadna ich regulácia štátom. Trh ich donúti ustanoviť si také procesné pravidlá, zloženie súdov a spôsob rozhodovania, ktorý bude čo najefektívnejší. Navyše súkromné súdy budú rozmanitejšie z hľadiska ich rozhodovania a zloženia sudcov. Konkurencia bude tlačiť na kvalitu rozhodovania. Budú existovať súdy s rôznymi variantmi rozhodovania, napr. niektoré poskytnú svoje služby čisto cez internet a pojednávacia miestnosť bude virtuálna. Súkromné súdy poskytujú väčšiu flexibilitu, čo sa týka výberu rozhodcov – odbornejšie, rýchlejšie a hospodárnejšie bude vedieť rozhodnúť rozhodca, ktorý pôsobí napr. v oblasti poľnohospodárstva, ako sudca všeobecného súdu, ktorý nemá podobné znalosti danej problematiky. Dobrovoľná spolupráca ľudí je najlepším regulátorom spoločenských otázok, pretože obidve strany musia dopredu súhlasiť s rozhodcom ako treťou stranou, ktorá je kvalifikovaná nato, aby rozhodla ich spor. V dôsledku vyššie uvedených dôvodov sa domnievam, že súkromné súdy sú dobrou alternatívou pri riešení sporov, čo je však dôležité pre štáty, aby sa nesnažili zbytočne regulovať ich pôsobenie, pretože tým môžu znemožniť potrebnú rozmanitosť pri riešení rôznych druhov sporov. Štáty by taktiež nemali zasahovať do slobodného rozhodovania ľudí tým, že budú dotovať činnosť štátnych súdov v oblastiach, kde rozhodujú súkromné súdy – občan by mal mať možnosť reálne sa rozhodnúť, ktorá alternatíva je lepšia – štátny súd alebo súkromný súd – a nemalo by byť jeho rozhodovanie pokrivené tým, že štátne súdy budú poberať neoprávnené daňové či dotačné výhody oproti súdom súkromným.

Záver

Ako sme si ukázali, súkromné súdnictvo môže byť v mnohých otázkach efektívnejšie a spravodlivejšie ako štátne súdnictvo, z tohto dôvodu sa domnievam, že súkromné súdnictvo má potenciál byť minimálne rovnocennou alternatívou štátnemu sudcovskému systému.