Paul Krugman je v poslednom čase zúfalý. Počet ekonómov hlavného prúdu ktorí sa prikláňajú k rakúskej teórii hospodárskeho cyklu (Austrian Business Cycle Theory) alebo jej verziám narastá. Posledne sa jej stúpencom stal prezident Fedu v Mineapolise, Narayana Kocherlakota.

Krugman pri tejto príležitosti kritizoval to čomu posmešne hovorí “teória vytriezvenia” (the hangover theory), podľa ktorej je vysoká nezamestnanosť nevyhnutným dôsledkom umelého boomu. Podobne ako vo svojej predošlej kritike “teórie vytriezvenia”, aj tentokrát Krugman podkladá svoju keynesiánsku teóriu zavádzajúcimi referenciami na štatistiky.

V článku ukážem že pohľad na relevantnejšie dáta hovorí jasne v prospech rakúskeho, nie keynesiánskeho pohľadu na krízu.

Kocherlakota vs. Krugman

Aby sme sa oboznámili s kontextom, budeme citovať z Krugmanovho blogu:

Aspoň niekoľko členov FOMC (Federal Open Market Committee) sa stotožňuje s teóriou vytriezvenia, ktorá je modernou verziou likviditionizmu, ktorý považuje masovú nezamestnanosť za nevyhnutný dôsledok prasknutej bubliny.

(zo serveru WSJ:) Narayana Kocherlakota, prezident Fedu v Mineapolise tvrdí že veľká časť súčastných problémov s nezamestnanosťou je spôsobená záležitosťami ktoré Fed ovplyvniť nemôže. Príkladom je nesúlad medzi schopnosťami nezamestnaných a schopnosťami o ktoré majú záujem zamestnávatelia.

Vo svojom prejave Kocherlakota tvrdí:

Nech je príčina akákoľvek, je ťažké predstaviť si čo môže urobiť Fed aby problém vyriešil. Monetárny stimulus poskytol podmienky nato aby výrobný sektor chcel zamestnávať nových ľudí. Fed však nemá prostriedky nato aby spravil zo stavebníkov ľudí schopných pracovať v priemyselnej výrobe.

V minulosti som sa vo svojom článku o “teoretikoch vytriezvenia” pokúsil vysvetliť čo je vo všeobecnosti problémom tejto teórie. Okrem iného, priebeh recesie tak ako ho vníma táto teória príliš nepripomína to, čo sa v recesii v skutočnosti deje. Obyčajne každé odvetvie, nie len investičný sektor, zažívajú prepad.

Obzvlášť to platí v tomto prípade. Kocherlakota by chcel aby sme uverili že čelíme veľkému problému nesúladu na pracovnom trhu, lebo priemyselná výroba naberá zamestnancov zatiaľ čo stavebníctvo sa prepadá. Pozrime sa však na realitu zamestnanosti:

Zamestnanosť vo výrobe nevzrástla ale prepadla sa. Dokonca sa prepadla viac ako zamestnanosť v stavebníctve. Problémom je nedostatok celkového dopytu, nie nesúlad na pracovnom trhu.

Krugman vs. rakúšania

Pravdou je že verzia ktorú ponúka Kocherlakota je príhodná (“Hej, nehádžte vinu na Fed, spravili sme čo sa dá!”) a zároveň nevysvetľuje veľký prepad vo výrobnom sektore počas roku 2009. Krugmanova kritika na druhej strane vôbec nevyvracia celé rakúske vysvetlenie toho k čomu došlo v ekonomike USA.

Po prvé, rakúski ekonómovia vedia poľahky vysvetliť prečo po prasknutí bubliny nasleduje všeobecný prepad a nie len pokles povedzme v kapitálových odvetviach. Problém dôsledkov bubliny nie je len to že sa “daná” úroveň dopytu presunie z jedného sektoru do druhého. Naopak, ľudia sú vo všeobecnosti chudobnejší ako si mysleli že sú na vrchole boomu.

Dôležité je že počas boomu ľudia nevedomky prejedajú kapitál. V jednoduchom keynesiánskom modeli bez času a kapitálu nie je prekvapením že rakúske vysvetlenie krízy nedáva Krugmanovi zmysel. Ako som však vysvetlil vo svojom “sushi článku”, deformácia vzájomne previazanej kapitálovej štruktúry v modernej ekonomike môže ľahko viesť k všeobecnému nárastu nezamestnanosti vo viacerých sektoroch, počas toho ako sú chybné investície (malinvestments) likvidované a odplavované zo systému.

Po druhé, ekonomika USA (a celého sveta) netrpí len potrebou realokovať zdroje po rokoch neudržateľného boomu na realitnom trhu. Keynesiánci a monetaristi vo vláde a vo Fede udelili radu smrteľných úderov už aj tak slabej ekonomike.

Pozrime sa na to takto: Aj keby bola ekonomika v lete 2008 v absolútnom poriadku, rakúski ekonómovia by boli zhrození škodou spôsobenou nasledovnými politickými opatreniami: vstup vlády do Fannie a Freddie, a teda znárodnenie veľkej časti celého amerického realitného trhu, znárodnenie AIG Fedom, prehlásenie ministra financií že okamžite potrebuje 700 miliárd dolárov lebo inak nastane koniec sveta, ten istý minister následne čiastočne znárodnil americký finančný sektor, federálna vláda vstúpila do dvoch z troch veľkých automobiliek a vyhodila tradičné práva veriteľov von oknom, Fed v priebehu šiestich mesiacov viac než zdvojnásobil monetárnu bázu, nová Obamova vláda si požičala takmer 800 miliárd dolárov na “stimulus”, federálna vláda rázne vykročila k socializovanému zdravotníctvu, a len tak pre nič za nič zakázala ropné vrty v pobrežných vodách (aj keď pravidlá sú v súčasnosti zase raz revidované).

Nech už Krugman o rakúskych ekonómoch hovorí čokoľvek, iste pripustí že sú proti vymenovaným opatreniam a že by dokázali kedykoľvek predpovedať že tieto opatrenia povedú k ekonomickej stagnácii. (Napríklad tu, tu a tu)

Nie je žiadnym prekvapením že ekonomika USA zažíva prepad naprieč všetkými hlavnými odvetviami, napriek tomu že je to už pár rokov čo realitná bublina dosiahla svoj vrchol. Tým rakúšanom ktorí varovali pred cenovou infláciou sa (zatiaľ) predpovede nenaplnili. Všetci sme ale od začiatku varovali že masívne zásahy vlády a Fedu ochromia ekonomiku.

Pohľad na údaje o zamestnanosti

Doposiaľ by ma mohli niektorí čitatelia podozrievať že sa snažím vyhnúť podstate Krugmanovej kritiky. Nechajme teda stranou fakt že bola ekonomika po prasknutí bubliny bombardovaná vládnymi zásahmi. Za účelom debaty sa pozrieme na údaje o zamestnanosti a otestujeme rakúsku “teóriu vytriezvenia”.

Pred tým ako sa pozrieme na štatistiky, povedzme si čo by sme od nich ako rakúšania mohli očakávať. Môžme očakávať všeobecný prepad naprieč odvetviami v období keď ľudia zažívajú šok z pádu realitného (a akciového) trhu, a následne odkladajú toľko nákupov koľko len môžu. Toto “hromadenie” zodpovedá legitímnej zmene v spôsobe akým sú rozmiestnené reálne zdroje. Keď si každý uvedomí že v ekonomike nie je dosť kapitálových statkov na udržanie produkčnej štruktúry, jej kolesá začnú škrípať, lebo podnikatelia pod svetlom nových informácii prehodnocujú svoje aktivity.

Okrem všeobecných pozorovaní o ekonomike ako celku nám rakúska teória hospodárskeho cyklu dáva aj predpoveď ohľadom relatívneho dopadu krízy (ceteris paribus) na jednotlivé sektory ekonomiky. Odvetvia “vyššieho rádu” (teda viac kapitálovo intenzívne) sa napríklad prepadnú oveľa hlbšie ako odvetvia “nižšieho rádu” (napríklad maloobchod). (Pre oboznámenie sa s rakúskou teóriou hospodárskeho cyklu odporúčame výbornú powerpointovú prezentáciu Rogera Garrisona).

Nasledujúc závery rakúskej teórie hospodárskeho cyklu by sme tiež očakávali že sa maloobchod začne ozdravovať rýchlejšie ako kapitálovo intenzívne odvetvia. Inými slovami, okamžitým dôsledkom zrútenia trhu je celkový pokles zamestnanosti. Ťažký priemysel bude rapídne prepúšťať pracovnú silu, ale odvetvia bližšie k finálnej spotrebe budú prepúšťať tiež.

Po určitom čase sa však situácia v maloobchode zmení a počet pracovných miest vzrastie. Takéto sektory začnú sťahovať celkový počet nezamestnaných smerom nadol aj napriek tomu že kapitálovo intenzívne odvetvia stále prepúšťajú. S postupom času začnú v čistých číslach ozdravujúce sa sektory najímať viac ľudí ako ich budú kapitálovo intenzívne sektory prepúšťať. V tomto momente začne celkový počet nezamestnaných klesať. Nakoniec aj odvetvia “vyššieho rádu”, teda tie umiestnené v produkčnej štruktúre najďalej od finálnej spotreby v chronologickom vyjadrení, nájdu svoje dno a začnú v čistých číslach naberať pracovnú silu.

Čo na rozdiel od rakúskej verzie predpovedá keynesiánsky pohľad na vec? Ak je recesia naozaj len o všeobecnom prepade agregátneho dopytu, nie je dôvod očakávať žiadne špecifické vzorce vo vzťahoch medzi jednotlivými odvetviami, a v tom ako sa situácia v jednotlivých sektoroch vyvinie v čase a v hĺbke prepadu. Keď si prečítate Krugmanov komentár k jeho grafom, zistíte že presne to si o keynesiánskej teórii sám myslí.

Problém s Krugmanovým grafom je že ukazuje prepad zamestnanosti v absolútnych číslach. Takže áno, “zamestnanosť v priemyselnej výrobe sa prepadla viac ako v stavebníctve”, ale je to jednoducho tým že v priemyselnej výrobe pracovalo viac ľudí.

Skúsme zostaviť presnejší test. Pozrime sa na percentuálny pokles (a) zamestnanosti v stavebníctve, (b) vo výrobe trvácnych tovarov a (c) vo výrobe tovarov okamžitej spotreby. V rakúskom ponímaní je stavebníctvo odvetvím “najvyššieho rádu” z (a)-(c), lebo komerčné a rezidenčné nehnuteľnosti sú vysoko kapitálovo náročné a sú využívané po celé desaťročia. Ďalším v rade je výroba trvácnych tovarov, zatiaľ čo výroba tovarov okamžitej spotreby by bola v našom rozdelení odvetvím “najnižšieho rádu”. Nasleduje graf ktorý vykresľuje index zamestnanosti v týchto troch sektoroch ekonomiky a pokrýva rovnaké časové obdobie ako Krugmanov graf:

Prehlasujem že tento graf je úplne konzistentný s rakúskym vysvetlením prepadu ekonomiky ktorý nasleduje po neudržateľnom období boomu. V rozpore s tým čo ukazuje Krugmanov zavádzajúci graf, stavebníctvo utrpelo ťažšiu ranu ako priemyselná výroba vo všeobecnosti, a v porovnaní s výrobou tovarov okamžitej spotreby sa vyslovene zosypalo.

Čo asi motivovalo Kocherlakotove vyjadrenia je fakt, že naivná extrapolácia trendov od začiatku roka ukazuje, že priemyselná výroba sa už odrazila od dna a smeruje k ozdraveniu. Zamestnanosť v stavebníctve na druhej strane stále klesá.

Rakúšania dokážu poľahky interpretovať vyššie uvedený graf. Ako si vedie Krugman? Ak je recesia naozaj len pokles agregátneho dopytu, prečo sa teda stavebníctvo prepadlo oveľa viac ako výroba tovarov okamžitej spotreby? A prečo od začiatku roka 2010 výroba trvácnych tovarov vzrástla a stavebníctvo stále upadá?

Záver

Rakúska ekonómia je rozumne opatrná pri napodobovaní metód prírodných vied. V ekonómii je oveľa dôležitejšie mať logicky súrodú teóriu ako regresný model s veľa premennými a “vysokým R na druhú”.

Napriek tomu bude pravdivá teória konzistentná s empirickými údajmi[1]. Ako ukazujú dáta zo stavebníctva a priemyselnej výroby, rakúska verzia príbehu o recesii lepšie vysvetľuje pozorované fakty ako tá keynesiánska.

Reference:

[1] Je pravdou že som “poznal odpoveď” už pred napísaním tohoto článku. Inými slovami, šiel som na stránku FREDu (Federal Reserve Economic Data) a vykreslil som graf s troma časovými radami, aby som sa uistil že v bubienku môjho revolvera sú skutočne náboje. Avšak potom ako som napísal celý článok som sa rozhodol skutočne otestovať rakúsku teóriu hospodárskeho cyklu. Do svojho grafu som pridal časovú radu “celková zamestnanosť v maloobchode”. A čo sa nestalo? Misesovsko-Hayekovská teória prijam kričala z vykresleného grafu. Krivka pre maloobchod bola kompletne nad krivkou pre výrobu tovarov krátkodobej spotreby a odrazila sa od dna ľahko pred ostatnými troma krivkami. (Aj keď sa mierne prepadla v bode údajov za posledný mesiac.)