Každým dňom je vonku menej svetla a väčšia zima. Už napadol aj prvý sneh. Doma sa varí, pečie a chystá štedrovečerný stôl. Mama vytiahne pomaranče. Všetky čerstvé a dozreté. Ako je to možné? Veď nie je dosť svetla a zem je už dávno zamrznutá. Ako sa sem dostali? Kto to celé naplánoval a zariadil? Toto sú pravdepodobne otázky, ktoré sa nespýtate vašej mamy, keď položí misu s ovocím na stôl. Ale mali by ste! Tie najväčšie zázraky sú často ukryté v tom, čo dnes považujeme za samozrejmé.

 

Pomaranče však neboli vždy samozrejmosťou. Stačí sa spýtať vašich rodičov. Navyše v dobách minulého režimu ste našli na vyššie položené otázky pomerne priamočiaru odpoveď. Existovali totiž súdruhovia priamo zodpovední za oblasť pestovania ovocia a súdruhovia priamo zodpovední za plánovanie, dovoz a umiestnenie aj našich pomarančov. Paradoxne však to, že ste dostali priamu odpoveď a existovali komisie a ľudia zodpovední za plánovanie spôsobilo, že tých pomarančov ste na štedrovečernom stole moc nenašli.

 

 

Dnes na vyššie položené otázky nenájdete priamu odpoveď. Pomaranče sa pestujú po celom svete. Ten váš môže byť kľudne z Brazílie, Floridy, Kalifornie, Mexika, Pakistanu, Číny, Indie, Iránu, Egypta, Turecka, či teoreticky z holandských skleníkov. A kto ich vypestovanie a transport naplánoval a realizoval? Doslova milióny ľudí spolupracovalo, aby sa pomaranč objavil na vašom stole. V prvom rade ste potrebovali semienka. Na ich produkciu sa špecializuje po svete množstvo spoločností. Potom potrebujete zamestnancov s náradím a špeciálnymi traso-kombajnami, ktoré pomáhajú pri zbere. Ďalej potrebujete lode, kontajnery a špeciálnu skladovaciu technológiu. Následne centrálny sklad a nakoniec malé miestne potraviny, kde vaša mama spraví štedrovečerný nákup.

 

Ak však chcete spoznať skutočnú odpoveď, musíte ešte každú tuto činnosť rozmeniť na drobné. Kto vyrába mechanické pásy v spoločnostiach na výrobu semienok; kto vyrába stroje, ktorými sa vyrábajú stroje pre zamestnancov a kto zostrojil ten šialený traso-kombajn; odkiaľ je oceľ použitá na lodiach a kontajneroch; kto najal výskumníkov na vytvorenie skladovacích technológií a zabezpečil prepravu medzi rôznymi kontinentmi? A na záver kto zabezpečil, že 24. decembra budú otvorené miestne potraviny, kde bude čakať usmiata predavačka? Toto sú všetko otázky, na ktoré potrebujete poznať odpoveď, aby ste dokázali vysvetliť vianočný zázrak – pomaranče na štedrovečernom stole v decembri.

 

Jedno možné vysvetlenie je, že máte oveľa, oveľa viac kamarátov ako ste si doteraz mysleli. Možno všetci títo ľudia mysleli na vás a na váš štedrovečerný stôl, keď robili svoju robotu. Jednoducho im ležalo na srdci, aby ste po hektickom týždni zažili rodinnú pohodu aj s tuctom pomarančov. Alebo to bolo celé inak a koordináciu týchto miliónov ľudí zabezpečilo Oddelenie ústredného orgánu pre pomaranče. To naplánovalo každý jeden úkon, každého zamestnanca a prístroja zapojeného do pestovania vášho pomaranča od semienka až po váš štedrovečerný stôl.

 

Musím vás však sklamať. Aj napriek vášmu veľkému počtu priateľov na facebooku je prvá možnosť nepravdepodobná. Nikto nepozná toľko ľudí, aby mu vypestovali a dopravili pomaranč na 24. decembra. Rovnako druhá možnosť sa nezdá byť moc realistická. Spomínaní súdruhovia z minulého režimu sa o niečo také snažili a tie pomaranče sa na štedrovečerný stôl jednoducho nedostali.

Je tu však aj tretia možnosť. Neintuitívna a voľným okom ťažko pozorovateľná. Celý tento orchester miliónov činnosti diriguje niečo, čo ekonómovia nazývajú neviditeľná ruka trhu. Inak povedané, nikto z tých miliónov ľudí, ktorí pomohli naservírovať pomaranč na váš stôl vás nepoznal a nie to sa ešte zaujímal o vaše potreby  a nikto z týchto miliónov ľudí nebol v pozícii vedúceho, nikto to celé neriadil. Jednoducho každý sledoval svoj vlastný záujem za prítomnosti určitých inštitucionálnych podmienok.

 

Predovšetkým rešpektovania zmluvných vzťahov, t.j. nadbytok a nedostatok sa rieši predajom a kúpou, a nie násilím a kradnutím. Výsledkom sú ceny a cenová štruktúra, ktorá usmerňuje aktivitu miliónov ľudí bez toho, aby si toho vôbec boli vedomí. Ak chceme pochopiť, ako sa dostal pomaranč až na váš stôl a zodpovedať vyššie položené otázky, musíme sa pozrieť bližšie na fungovanie tejto cenovej koordinácie bez koordinátora.

 

Predstavte si, že v novembri zdražela ropa, lebo v Číne sa milióny nových zákazníkom dostali k automobilom. Táto zmena ceny vyslala signál naprieč ekonomikou a nenávratne pozmenila štruktúru výroby a spotreby. Dotkla sa dokonca aj pomarančov. Dovtedy pestované pomaranče v holandských skleníkoch sa kvôli vysokej spotrebe energie stali nepredajné. To mierne zvýšilo výnosnosť pomarančového priemyslu, na ktorý zareagovali farmári z Brazílie, kde na proces zrenia nevyužívajú ropu, ale slnečné lúče. Uvoľnené kapacity v holandskom pomarančovom priemysle sa presunuli do iných oblastí, predovšetkým pestovania tulipánov. Tie sa tak stanú relatívne lacnejšie ako po minulé roky a o 4 mesiace neskôr na sv. Valentína dostane svoj tulipán viac žien, ako keby sa v Číne nezačalo viac jazdiť.

 

Žiadny plánovač by nikdy nedokázal odhadnúť a naplánovať všetky reakcie na viac automobilov v Číne. A je ich určite oveľa viac ako väčšia produkcia tulipánov v Holandsku, viac zasadených pomarančovníkov v Brazílii a zmena spotrebiteľského správania sa 14. februára. Ani milióny ľudí, ktorí zmenili svoju prácu, podnikanie, či nákup netušia, prečo tak spravili. Napriek tomu výsledkom ich autonómneho a decentralizovaného rozhodovania je harmónia plánov a koordinácia činnosti miliónov ľudí, ktorí využili svoje vedomosti o tom, ako najlepšie zareagovať na zmeny cien. A tento systém funguje napriek tomu, že aj v súčasnosti existuje skupina súdruhov, ktorí radi vedome zasahujú do jeho fungovania. Akékoľvek dovozy čerstvej zeleniny a ovocia do EÚ prechádzajú sitom zložitých ciel a taríf, ktoré ich predražujú a skresľujú signalizačnú úlohu cien.

 

Teda odpoveď na otázku odkiaľ sa na vašom stole vzali pomaranče a koľko stáli je závislá okrem iného aj od toho, či si niekoľko mesiacov pred tým nejaký 托馬什 (Tomáš) v Číne kúpil nové auto alebo nie. Trhová ekonomika je tak neuveriteľne komplexne prepojený systém. A pritom nikto nie je zodpovedný za jej plánovanie a riadenie, resp. presnejšie povedané každý je. Každý svojím vlastným rozhodnutím založenom na sledovaní relatívnych cien a sledovaní svojho vlastného záujmu prispieva k tomu, že dostávame maximálnu možnú hodnotu z obmedzených zdrojov. V tomto prípade pomaranč na štedrovečerný stôl. A to je ten pravý vianočný zázrak.