Zakladný príjem, alebo ďalšia socialistická absurdita

Mises.cz: 24. října 2011, Rastislav Gulika, komentářů: 43

V dnešnom článku si preberieme problematiku základného nepodmieneného príjmu (ďalej aj ako „ZNP“). Vysvetlíme si, prečo je ZNP záležitosť nelogická, neekonomická a prečo je už zo svojej podstaty odsúdená na neúspech.

ZNP je označenie pre peňažnú dávku vyplácanú v rovnakej výške všetkým občanom štátu. Vyplácanie takejto dávky by nebolo podmienené ničím ďalším. Jednalo by sa o dávku absolútne nezávislú na príjme, sociálnej situácii apod.

Triezvo uvažujúci človek by sa mal mať na pozore už pri výroku, že každý človek si zaslúži štátom garantovaný príjem len z dôvodu svojej existencie.

Princíp, ktorý navrhujú priaznivci ZNP, je odstránenie dane z príjmov a ostatných odvodov, pričom chýbajúce prostriedky do štátneho rozpočtu by mali byť dopĺňané cez spotrebnú daň (terajšie DPH) vo výške až 50%! [1]

Priaznivci ZNP majú ešte tú drzosť, nazvať spotrebnú daň daňou z konzumerizmu. Tu musím naznačiť podobnosť s marxizmom.

Pre Nemecko má byť navrhovaná čiastka v oblasti 1000€-1500€ mesačne a pre Slovensko sa navrhuje čiastka 300€ mesačne na osobu. Sami priaznivci ZNP ešte nemajú definitívne vyriešený problém, či platiť dávku všetkým, alebo len osobám starším ako 18 rokov. Pre našu potrebu budeme používať verziu, že dávka bude vyplácaná všetkým obyvateľom štátu v rovnakej výške.

Ako dôkaz v ekonomickú absurdnosť ZNP uvediem hrubé prepočty pre Slovensko.

Príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 2010 dosahovali 10,9 miliardy € a výdavky boli 15,34 miliardy €. [2] Ak počítame, že dávka pre každého občana SR má byť 300€/mesiac, tak sa dostávame k ročným nákladom iba na základný nepodmienený príjem vo výške 19,4 miliardy €! [3]

Aj keď priaznivci ZNP uvažujú s čiastočným až úplným odstránením sociálnych dávok, musí byť každému triezvo uvažujúcemu človeku jasné, že sa jedná o systém absurdný a neudržateľný. Náklady na chod štátu by sa zväčšili o niekoľko miliárd €.

Priaznivci ZNP tvrdia že výška dávky by bola konečná a ekonomický rast a tým zvyšujúce sa príjmy do štátneho rozpočtu by výšku dávky plne pokryli. Ukážková populistická lož. Tak ako populistický politici v súčasnosti zvyšujú sociálne dávky, tak môžeme očakávať, že by zvyšovali aj ZNP. A rovnako ako vidíme u súčasnej zdebilizovanej populácie tlak na vládu, aby zvyšovala sociálne dávky, tak taký istý trend by pokračoval aj v prípade zavedenia základného nepodmieneného príjmu.

Časť priaznivcov ZNP inklinuje ku antropozofii, čo už jasne naznačuje, aké pochybné pozadie stojí za základným príjmom. Úlohou tohto článku ale nie je rozoberať antropozofiu, takže veľmi rád by som na túto tému odporučil článok Františka Šebeja. Dostupné tu: http://www.institute.sk/article.php?1160.

Jedným z argumentov priaznivcov ZNP je, že ľudia by mali mať právo robiť veci, čo chcú, a veci, čo ich bavia. Tvrdia, že ľudia pracujú v továrňach za minimálnu mzdu a sú vystavený byrokratickým podmienkam strachu o svoju základnú existenciu a šikane zo strany „vykorisťovateľských“ zamestnávateľov. Zavedením ZNP chcú ľudí vykúpiť z tovární a zaistiť im dôstojnejšie podmienky. [4]

V tomto prípade sa jedná o klasický socialistický koncept, ktorý je už mnohokrát rozoberaný v dielach rakúskych autorov. Samozrejme že ľudia si za to, v akých podmienkach pracujú, zodpovedajú sami. Všetky pracovnoprávne vzťahy sú dobrovoľné, a tak nikto nemôže vstupovať do vzťahu, ktorý je udržiavaný na dobrovoľnej báze. Keď človek nie je spokojný s pracovnými podmienkami, môže kedykoľvek podať výpoveď.

Nikto ľudí nenúti, aby boli zaostalí vo vedomostiach či spôsoboch seba presadenia. Smutné je bohužiaľ to, že pre väčšinu ľudí končí vzdelávanie sa ukončením školskej dochádzky.

Pre tento bod ako riešenie vidím vzdelávaciu a osvetovú funkciu ľudí so vzdelaním v rakúskom ekonomickom myslení. Ľuďom treba ukázať, že je potreba celoživotne sa vzdelávať v oblasti svojej profesie a takisto v oblasti ekonomickej.

Ďalším argumentov zástancov základného nepodmieneného príjmu je mýtus, že stroje berú ľuďom prácu. Tento mýtus je tak starý ako sám technický pokrok. Keď to zoberieme z extrémneho pohľadu, tak už pri vynájdenie kolesa mali všetci ľudia prísť o prácu, lebo koleso nahradí človeka v každej činnosti :-)

Ale skutočnosť je taká, že každý stroj, ktorý nahradí človeka, zvyšuje blahobyt spoločnosti a vytvára nové pracovné miesta. Nebyť technického rozvoja a deľby práce, tak si ešte každý človek okopáva vlastnú záhradku, aby sa vôbec dokázal uživiť.

Moje argumenty si vysvetlíme na príklade. Pre podnikateľa je samozrejme lacnejšie nakúpiť stroje, ako platiť drahú ľudskú pracovnú silu. V podmienkach, že podnikateľ ušetrí na výrobných nákladoch tým, že prepustí časť svojich zamestnancov, a cena výrobku zostane zachovaná, podnikateľ dosahuje zisk. Pre spoločnosť je výsledok taký, že sa znížili náklady a vyrobí sa rovnaké množstvo produkcie. Bohužiaľ toto je bod, po ktorý vidia (alebo chcú vidieť) priaznivci základného nepodmieneného príjmu.

Teraz nasleduje časť príbehu, ktorá nie je na prvý pohľad vidieť. Keďže sa za menšie náklady vyrába stále rovnaké množstvo produkcie, voľný kapitál sa môže presunúť do nových perspektívnych oblastí. Podnikateľ totižto peňažné prostriedky zo zisku, ktorý dosiahol, investuje, alebo si kúpi niečo, čo by si predtým nemohol dovoliť. A týmto nákupom podnikateľ vytvára nové pracovné miesta, ktoré musia vyrobiť žiadaný tovar alebo službu. To, že sa pracovné miesta presúvajú z oblasti výroby do oblastí s vyššou pridanou hodnotou, je prirodzený proces deľby práce a technického pokroku, ale tento proces vôbec neznamená, že ubúda pracovných miest. Skutočnosť je presne opačná a pracovných miest týmto spôsobom pribúda.

Na záver načrtnem tému, ktorú považujem za obzvlášť závažnú. Podľa môjho názoru by sa zavedením základného nepodmieneného príjmu a zavedením DPH na úrovní 40-50% zvýšila kriminalita o desiatky percent a rapídne by narástla moc organizovaného zločinu.

Človek je prefíkaný tvor. A keď človek vie, že za tovar, ktorý si chce kúpiť, zbytočne prepláca polovicu hodnoty tovaru, len aby tým živil povaľačov a ľudí, ktorí odmietajú prevziať zodpovednosť za svoj život, tak sa bude snažiť za každú cenu preplácaniu tejto „zlodejskej DPH“ vyhnúť.

Spočiatku by ľudia tento problém riešili tovarovou výmenou, kde by túto „zlodejskú DPH“ platiť nemuseli. Ale dieru v rozpočte by bolo nutné niečím zaplátať. Najľahšia cesta pre vládu na zaplátanie tejto diery by bolo zakázanie tovarovej výmeny pod hrozbou násilia.

Ľudia by samozrejme naďalej odmietali platiť „zlodejskú DPH“. A v tomto okamžiku by nastal zlomový bod. Aj inak čestní ľudia by si začali zaobstarávať tovar prostredníctvom skupín organizovaného zločinu, ktoré by rovnakí tovar ponúkali omnoho lacnejšie, ako by bol tovar dostupný v legálnych obchodoch. A organizovaný zločin v podmienkach základného nepodmieneného príjmu by znamenal krádeže, násilné trestné činy, vydieranie a iné, ale v omnoho vyššej miere, ako je tomu v súčasnosti.

[1] http://sk.wikipedia.org/wiki/Nepodmienený_základný_príjem
[2] http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20834
[3] 300x12x5.400.000 = 19.440.000.000 €
[4] http://www.zakladnyprijem.sk/zakladna-idea