06. ledna 2013 16:56:05 | reagovat
Komentáře k článku For a New Liberty: Inflace a hospodářský cyklus: kolaps keynesiánského paradigmatu - část VI.
feelthebody
stagflacia
môže mi niekto vysvetliť prečo vlastne ceny počas krízy rástli? nejako som nepochopil tie relatívne ceny, dik.vortexa
Re: stagflacia
Uživatel feelthebody napsal:môže mi niekto vysvetliť prečo vlastne ceny počas krízy rástli? nejako som nepochopil tie relatívne ceny, dik.
Ceny rástli preto, lebo došlo k tzv. ropným šokom. Teda je to trochu komplikovanejšie. Možno ste aj niekedy videli zábery zo 70-tych rokov, kde sú staré odstavené autá, ktoré nikto nepoužíva alebo ako čakajú ľudia v radoch pred benzínkami, resp. benzínky s tabuľkami "Sorry no gas today" a podobne...
Jednoducho v západnom svete bol nedostatok ropy a tak cena ropných produktov raketovo vyrástla. Ale nie len to, keď zrazu nemáte dostatok ropy, tak fabriky nemôžu vyrábať toľko ako predtým (nie je z čoho, ropa je základná surovina). Preto poklesne produkcia a poklesne aj zamestnanosť. Keď rovnaké množstvo peňazí naháňa zrazu menšie množstvo tovarov, tak ich cena stúpne. Logické a jednoduché nie? :) Ale stále to nie je celá story. V skutočnosti keby ste si prebehli data, tak by ste zistili, že ropné šoky nedokážu ani zďaleka vysvetliť všetku infláciu.
Väčšina inflácie pochádzala od centrálnej banky, ktorá tlačila peniaze. Prečo? Nuž Fed má duálny mandát, cieľuje cenovú hladinu ale aj nezamestnanosť. Akonáhle vplyvom ropných šokov vzrástla nezamestnanosť, Fed sa ju snažil stlačiť nadol inflačne (tlačením peňazí). Chcel použiť rovnaký trik ako počas Veľkej hospodárskej krízy, ale to bola fatálna chyba, pretože ropný šok bol reálny šok, nie nominálny (peňažný) ako VHK. Poučenie? Ak máte menej ropy (zasiahne Vás reálny šok), tak sa musíte zmieriť s tým, že budete mať vyššiu nezamestnanosť. Ak urobíte to, čo urobil vtedy Fed, tak veci len zhoršíte a budete mať ešte vyššiu nezamestnanosť a ešte vyššiu infláciu (stagflácia/slumpflácia). (Ak Vás to zaujíma viac do hĺbky googlujte M. Friedman/ Phelps a NAIRU). Práve preto sa viedla dosť dlhá debata o tom, či je súčasná nezamestnanosť v USA cyklická (spôsobená peňažným šokom) alebo štrukturálna (prirodzená). Po niekoľkých rokoch výskumov sa jednoznačne preukázalo, že jej väčšina je cyklická a preto sa Fed pustil do ďalších stimulov a nemusí sa báť, že dôjde znova ku stagflácii.
Notaras
Re: stagflacia
Uživatel feelthebody napsal:môže mi niekto vysvetliť prečo vlastne ceny počas krízy rástli? nejako som nepochopil tie relatívne ceny, dik.
relativní cena = cena spotřebních statků/cena kapitálových statků (cena chleba/cena domu).
v čase nula je poměr 1 (třeba 100 000 chlebů a 20 kč/1 dům a 2000000 kč).
Když nastane boom poměr klesne třeba na 0,5 ( cena chleba vzroste na 30 kč a cena domu na 6 000 000 kč)
Když nastane recese poměr vzroste třeba na 1,5 (cena chleba klesne na 15 kč a cena domu na 1 000 000,- kč) to je klasický (bez centrální banky) průběh recese.
Pokud ale centrální banka může zvyšovat množství peněz při recesi, tak relativní poměr cen 1,5 může nastat i při cenách 45 kč za chleba a 3 000 000 za dům, nebo 90 kč za chleba a 9 000 000 za dům nebo jakkoliv jinak vysoké ceně.
Tedy i při recesi ceny rostou, ale ceny spotřebních statků více než ceny kapitálových statků. A rostou proto, že se zvyšuje množství peněz. Ceny statků =cenová hladina je víceméně množství peněz /množství statků * nějaká konstanta vyjadřující jak často mění peníze majitele. Jestliže roste množství peněz ceny rostou , jestliže klesá množství statků ceny taky rostou. Jestliže roste (nebo klesá) množství peněz i statků zároveň, záleží co roste relativně rychleji a podle toho ceny buď klesají nebo rostou.
krija
rothbard klame!
"Od počátku 30. let nikdy nedošlo ke kontrakci v peněžní zásobě a pravděpodobně k ní nedojde ani v nejbližší budoucnosti."hned na zaciatku 30s doslo ku kontrakcii penaznej zasoby. dokazuju to udaje fedu ako aj praca friedmana a schwarzovej. "vyparila" sa cca 1/3 penaznej zasoby.
"Takže nyní, když peněžní zásoba vždy roste, ceny budou všeobecně vždy růst, někdy pomaleji, někdy rychleji."
toto nemusi platit a to dokonca ani vseobecne!
1. Rast cien nastáva:
a) Prírastkom množstva obiehajúcich peňažných jednotiek pri nezmenenom množstve „produktu“.
b) Poklesom „produktu“ pri nezmenenom množstve peňažných jednotiek v obehu.
c) Ak je prírastok obiehajúcich peňažných jednotiek rýchlejší ako rastie „produkt“.
d) Ak je pokles „produktu“ rýchlejší ako pokles množstva peňažných jednotiek v obehu.
2. Pokles cien nastáva:
a) Znížením množstva obiehajúcich peňažných jednotiek pri nezmenenom množstve „produktu“.
b) Zvýšením „produktu“ pri nezmenenom množstve obiehajúcich peňažných jednotiek.
c) Ak je rast „produktu“ rýchlejší ako rast množstva obiehajúcich peňažných jednotiek.
d) Ak je pokles „produktu“ pomalší ako pokles množstva obiehajúcich peňažných jednotiek.
HynekRk
Re: rothbard klame!
Uživatel krija napsal:"Od počátku 30. let nikdy nedošlo ke kontrakci v peněžní zásobě a pravděpodobně k ní nedojde ani v nejbližší budoucnosti."
hned na zaciatku 30s doslo ku kontrakcii penaznej zasoby. dokazuju to udaje fedu ako aj praca friedmana a schwarzovej. "vyparila" sa cca 1/3 penaznej zasoby.
A včem si to odporuje?
vortexa
Re: rothbard klame!
Uživatel HynekRk napsal:Uživatel krija napsal:...
A včem si to odporuje?
To je vtip? :) Alebo ste si to len zle prečítali?
HynekRk
Re: rothbard klame!
Uživatel vortexa napsal:Uživatel HynekRk napsal:...
To je vtip? :) Alebo ste si to len zle prečítali?
Ani jedno z toho. Obě dvě věty si neodporují.
krija
penanazna zasoba
klesala do roku 1933, zacala rast az v roku 1934. To mne ako pociatok 30s teda rozhodne nepride.vortexa
Re: rothbard klame!
Uživatel HynekRk napsal:Uživatel vortexa napsal:...
Ani jedno z toho. Obě dvě věty si neodporují.
Peňažná zásoba padala aj v rokoch 1937/38, teda minimálne peňažná báza (ktorú CB priamo kontroluje) a M2. Toto už hádam nie je pre Vás začiatok tridsiatych rokov. A keď budete chcieť vytiahnúť TMS, tak z toho čo som videl je zjavne citlivejší na výkyvy ako M2, takže pravdepodobne klesal tiež.
Jan Mašek
Re: rothbard klame!
Uživatel krija napsal:"Od počátku 30. let nikdy nedošlo ke kontrakci v peněžní zásobě a pravděpodobně k ní nedojde ani v nejbližší budoucnosti."
hned na zaciatku 30s doslo ku kontrakcii penaznej zasoby. dokazuju to udaje fedu ako aj praca friedmana a schwarzovej. "vyparila" sa cca 1/3 penaznej zasoby.
Jo, to je pravda. Penezni zasoba klesala ale NAVZDORY Fedu, klesala totiz kvuli krachu bank a kvuli runum na banky, kdy si lidi stahovali hotovost a tedy kvuli castecnym rezervam "nicili" demand deposits.
Neboli padala ta cast penezni zasoby, na kterou Fedu nema bezprostredni vliv.
Ale mate pravdu, ze tak jak to je napsany, to je spatne. By me zajimalo jak je to v originale, jestli to nahodou neni ztraceno v prekladu. Rothbard si samozrejme uvedomoval dobre, ze penezni zasoba zpocatku klesala.
Jan Mašek
Re: rothbard klame!
Uživatel vortexa napsal:Peňažná zásoba padala aj v rokoch 1937/38, teda minimálne peňažná báza (ktorú CB priamo kontroluje) a M2.
No tak klesala je pomerne silny slovo. Menova baze byla v roce 1934 nakejch 7 miliard, 1936 11 miliard, 1938 9 miliard (oukej, pokles, ale polovicni oproti predchozimu rustu), 1940 15 miliard.
http://research.stlouisfed.org/fred2/graph/?id=AMBSL
Jde si tam vybrat obdobi.
A jasne, todle "zpusobilo" "krizi behem krize" z let 1937-38. Ve smyslu ze ji prestali oddalovat. Ta krize se ale musela stat tak jako tak.