19. června 2015 11:21:58 | reagovat
Ivan Petráš
Centralne riadene hospodarstvo
Planovane hospodarstvo ale na tento problem argumentuje zvysenim prijmov do rozpoctu ktore potom pouzije na priame dotacie na vytvorenie novych pracovnych miest. V prvom priblizeni by sa mohlo zdat, ze tym dokaze vytvorit nieco o co trh nema zaujem a to novu pracu. Ako? Vezmu podniaktelom hranicne uspory ktore by investovali do vyssej efektivity a novym prilezitostiam. A aj sa im dari. V com je teda problem? V com je ta disonancia?V dvoch veciach:
1. ziaden tim, :) a uz vobec nie tim pravnikov na politickej drahe nedokaze flexibilne reagovat na zmeny trhu (pocasia, dopytu, nalad, moralky, ...)
2. Ohrozene druhy nepracujucich sa neprisposobuju realnej situacii ale nejakemu planu. A rovnako podnikatelia, ktorym (neriesim kolko maju zdrojov, ale ci su efektibne vynalozene) neostavaju zdroje na nove technologie.
Vysledkom su zvysene naklady, znizene investicie, nizsia efektivita ako technilogii tak aj zamestnancov a v konecnom dosledku potreba neustale dane "nove" pracovne miesta dotovat. Po spirale.
Kedy by dana politika mohla mat uspech? Napr pri strukturalnych investiciach tak velkych ze sa dotknu zivotnej urovne vacsiny obyvatelov a maju aspon nejaku navratnost. Napr elektrarne ktore prinesu uzitok v znizenej cene za elektrinu, informacne systemy ktore odburaju byrokraciu, tj cas potrebny na komunikaciu so statom, obranu statu pred realnym agresorom, ...
Takze disonancia: obcan dostane pracu a peniaze je jasny prinos, taky obcan potom nechape ze kedze nevie vykovat modernu pracu (co si nepripusta) je po vycerpani zdrojov (penazi z dani a poziciek statu) velmi malo pouzitelny v realnom svete. Ako ked vylovime vsetky ryby z rybnika ale ludi nenaucime lovit, zomru od hladu.
Vlastne taki ludia volia sami proti sebe : disonancia.