01. prosince 2015 09:02:30 | reagovat
SPA
zločin, trest, odškodnenie
Ak vynecháme zločiny, ktoré v skutočnosti ano zločinmi nie sú, zostávajú nám násilné a majetkové zločiny (trestné činy). K tým mám niekoľko poznámok.1. Útočník určuje miesto, čas, prostriedky útoku i cieľ útoku - nebolo by na mieste nechať na obeť trest?
2. Obeť principiálne musí znášať náklady pátrania a "odchytenia" zločinca a riziko, že nebude vypátraný - podľa mňa ďalší dôvod, aby mala obeť čo hovoriť do trestu.
3. Hodnota ukradnutej/poškodenej/zničenej veci je medzipersonálne absolútne nemerateľná (jediná fotografia matky, dar od mŕtveho priateľa, umývačka riadu, ktorá mi dobre zapadá do kuchyne...) a násilné zločiny je vo všeobecnosti veľmi ťažké posudzovať z pohľadu hmotnej škody (znásilnenie, zabitie živiteľa...)
4. Trest má mať aj odradzovaciu funkciu, ale na druhej strane by nemal človeka uvrhnúť do zóny zločinu (čo sa dnes úspešne darí).
Teda môj názor je, že trest (nie odškodnenie) by mala určovať obeť s nadradenou kontrolou. To by mala byť úloha rešpektovaného sudcu/rozhodcu. O odškodnení by mohol rozhodovať opäť sudca/rozhodca v úlohe mediátora.
Veľkú časť "starostí" s drobnejšími trestnými činmi by mohla niesť napr. poisťovňa - niekto mi ukradne televízor, tak si nebudem najímať detektívnu agentúru ale uplatním nárok u poisťovne a tá si to presunie do strát alebo bude pátrať po páchateľovi a od neho si bude vymáhať škodu.