Omyly v teóriách vzniku štátu (3/5) - Väzňova dilema

Mises.cz: 16. listopadu 2012, Mises.org (přidal Peter), komentářů: 3

Ignorovanie zákona neprotirečenia

Podľa všeobecného zákona o neprotirečení nemôže byť nič zároveň x a súčasne nie x. Napriek tomu, hra väzňova dilema poskytuje príklad porušenia tohto princípu. Tento model spoločenskej interakcie fascinoval spoločenských vedcov, tak ako ekonómov, pretože sa zdá byť elementárnym modelom spoločenského života. Vo svojej knihe Verejná voľba II Mueller (1989b) racionalizuje vznik štátu použitím štruktúry väzňovej dilemy vo svojich modeloch spoločenských interakcií, začínajúc s jednoduchou ekonomickou výmenou. Predpokladajme napríklad, že si poštou kúpite tovar. Dodávateľ má prirodzene pokušenie nechať si preplatiť váš šek, ale neposlať vám tovar (alebo poslať nefunkčnú kópiu známu ako „citrón“). Pred tým, než sa zapojíte do výmeny, musíte veriť, že dodávateľ nič také neurobí.

Tabuľka 2 zobrazuje takúto dilemu pri základnej ekonomickej výmene medzi Johnom a Petrom. Pre Johna má tovar určitú maximálnu hodnotu Pmax. Ak za produkt zaplatí určitú cenu P, jeho zisk je rozdiel medzi tým, akú má pre neho hodnotu a koľko v skutočnosti zaplatil, Pmax-P. Podobne, Peter si cení produkt istou minimálnou hodnotou Pmin. Ak za produkt dostane nejakú cenu P, jeho ziskom je rozdiel medzi tým, koľko v skutočnosti dostal zaplatené, a tým, akú mal pre neho produkt minimálnu hodnotu, P-Pmin.

Tabuľka 2

Predpokladajme však, že Peter podvedie Johna tým, že si preplatí šek, ale nedoručí tovar; Peter dostane cenu P, čím získa viac, než keby tovar doručil, teda P-Pmin. Podobne, ak si Peter nechá preplatiť Johnov šek, ale šek je neplatný, Peter urobí lepšie, keď tovar nedoručí. Preto bez ohľadu na to, čo spraví John, má Peter údajne dominantnú stratégiu: nedoručiť!

Podobná analýza platí pre Johna. Ak Peter doručí tovar, Johnova najlepšia voľba je nezaplatiť, keďže Johnovi zostanú tak tovar, ako aj peniaze. Ak Peter nedoručí tovar, Johnova najlepšia voľba je znovu nezaplatiť pre prípad, že by mu nezostal ani tovar, ani peniaze. Bez ohľadu na to, čo Peter spraví, Johnova dominantná stratégia je jednoduchá: nezaplatiť!

Táto analýza nás tak vedie do pravého dolného rohu, do bunky, v ktorej nikto nevymieňa a všetci žijú v autarkii. Vychádzajúc z tohto „prirodzeného a hobbesiánskeho stavu“ budú obaja jednotlivci na tom lepšie, keď budú súhlasiť a dohodnú sa na neporušovaní zmlúv, za predpokladu, že náklady na vynútenie sú pre každého menšie než zisk z výmeny. Zásah štátu, prostredníctvom zákonov o zmluvách, políciou a súdmi, údajne znižuje náklady na vynucovanie takýchto dohôd.

Ekonómovia v tomto bode zvyčajne prestanú myslieť, v presvedčení, že dokázali nevyhnutnosť štátu. Avšak omyl je očividný: nemôžeme tvrdiť, že štruktúra dôsledkov je všeobecne známa, a zároveň tvrdiť, že jednotlivci sú racionálni v dosahovaní svojich záujmov podvádzaním. Ak sú ľudia racionálni vo výbere pre nich najlepšej stratégie, závislej na správaní ostatných, je pre nich takisto racionálne vidieť možnosť dosiahnuť zisk využitím vzájomných výhod vyplývajúcich z výmeny. V tomto bode spočíva omyl. Nemôžu byť zároveň (a) racionálni vo výbere najlepšej stratégie a (b) iracionálni v nevyužití možnosti ziskovej príležitosti, ktorá údajne vyplýva z tohto abstraktného modelu.[10]

Niektorí jednotlivci, podnikatelia, sa pokúsia zarobiť peniaze ponúknutím nástroja na vynucovanie dohôd pri nízkych nákladoch, vyvinutím súkromného rozhodcovského systému, bez použitia akéhokoľvek donucovania. Tento princíp je dobre známy a bol použitý na opísanie stredovekého Lex Mercatoria (Milgrom, North a Weingast 1990, str. 1-23). Predpokladajme, že Joan je súkromný rozhodca s veľkými skúsenosťami v obchode. Vedie si záznam všetkých transakcií, ktoré dozerala. John jej zaplatí za rozhodujúcu informáciu: môžem dôverovať Petrovi (alebo náhrade za Petra)? Ak povie áno, výmena sa uskutoční. Teraz predpokladajme, že Peter nedodrží zmluvu a nedoručí produkt. V takomto prípade, keďže John zaplatil Joan, požiada ju o náhradu škôd, ktoré utŕžil kvôli Petrovi. Joan potom kontaktuje Petra a požiada ho o doručenie tovaru s pokutou za omeškanie alebo zaplatením kompenzácie Johnovi. Ak Peter odmietne poslúchnuť Joan, Joan zaznamená jeho meno do knihy a bude vylúčený z budúcej ekonomickej výmeny. A keďže je v záujme Joan vymieňať si informácie s ostatnými rozhodcami, Peter bude rýchlo vylúčený z komunity.[11] Štruktúra dôsledkov sa týmto mechanizmom zmenila, ako ukazuje Tabuľka 3.

Tabuľka 3

C = náklady na vstup do rozhodcovského systému
J = kompenzácia nákladov vyplatená obeti
f(J) = pokuta uvalená na agresora

Rozhodca musí vypočítať J a f(J) tak, aby dodržovanie dohody bolo dominantnou stratégiou pre oboch obchodníkov. Náklady na zavedenie tejto súkromnej alternatívy vyjadruje C.[12] Implicitným predpokladom spoločenských vedcov, ktorí ospravedlňujú zásahy štátu je, že donucovanie prostredníctvom monopolu na spravodlivosť je menej nákladné a efektívnejšie než súkromný alternatívny mechanizmus opísaný vyššie. Ale ako môžeme rozhodnúť, ktorý z dvoch mechanizmov je nákladnejší, ak podľa definície jeden je pod hrozbou násilia vylúčený tým druhým?

Tí, ktorí uprednostňujú štátne zásahy, nie sú schopní dokázať svoje tvrdenie, pretože neexistuje spôsob, ktorým dokážu presvedčiť ostatných, že štát je najmenej nákladným mechanizmom vynucovania dohôd. Podľa definície dobrovoľnej voľby konanie jednotlivcov odhaľuje, že jednotlivci uprednostňujú jednu alternatívu pred druhou, pretože inak by si konajúca osoba mohla zvoliť inú alternatívu. Na druhej strane, podľa definície štátneho donucovania, potlačenie alternatívy (súkromného vynucovacieho systému) zabraňuje jednotlivcom ukázať, či skutočne uprednostňujú monopol verejnej spravodlivosti, pretože alternatíva je „príliš nákladná“.[13] Tu sa opäť stretávame s chybnou analýzou.[14]

Poznámky

[10] Nezaoberáme sa prípadmi, keď sa hra opakuje, pretože v takej situácii sú už ľudia nie sú anonymní. Ak v takom prípade jeden hráč nerešpektuje svoje sľuby alebo sa neriadi signálmi, ktoré naznačujú jeho záujem na rešpektovaní kontraktu, ostatní ho môžu potrestať. Keď sa ľudia navzájom poznajú, môže byť produktom dôvera. Spoločenský vedec sa vždy zaoberá najextrémnejším prípadom, hoci je tento prípad výnimkov než zvyčajnou interakciou.

[11] Nezaoberáme sa prípadom opakovaných hier, pretože v tom prípade sa zmení štruktúra dôsledkov (nejde o väzňovu dilemu) a pretože v takom prípade neexistuje anonymita. Obchodujúci sa navzájom poznajú a môžu uplatniť stratégiu oko za oko, aby si vynútili dodržiavanie zmluvy. Pozri Axelrod (1984). Môžu taktiež použiť iné nástroje, aby sa dopredu zaviazali k dodržiavaniu zmluvy ako platby dopredu, zálohy, záruky, ručenie dlhopismi atď. Tieto nástroje vo všeobecnosti menia väzňovu dilemu k dôvere novej zmluvy.

[12] Takéto rozhodcovské mechanizmy môžu byť aplikované na akýkoľvek trh, vrátane trhu práce, či dokonca trhu so sobášmi. V židovskom náboženstve sú rozhodcami samotní rabíni.

[13] Pojem nákladov obetovanej príležitosti je dobre rozvinutý v Bastiatovej (1995) klasicekj eseji „Čo je vidieť a čo nie je vidieť.“ Hoppe (1995) tiež rozvinul tento argument. Hülsmann (2003) oživil túto myšlienku pri svojom rozbore hypotetických analýz ako jediného správneho spôsobu, ako interpretovať ekonomické zákony.

[14] Rovnakým spôsobom musí štát (alebo verejný sudca alebo usadený zlodej) stanoviť f(J) tak, aby Pmin < P < f(J) < Pmax. Ale ako môže poznať cenu P pred samotnou výmenou? Prichádzame k rovnakej kritike ako v predošlom prípade: všetky faktory sú objektivizované, keďže štruktúra dôsledkov je pokladaná za všeobecne známu. V tomto type analýzy ide vždy o „predstieranú vedemosť“ spoločenského vedca. V skutočnom svete musia ľudia vyriešiť tento problém bez toho, aby poznali štruktúru dôsledkov!

Literatúra

Axelrod, Robert. 1984. The Evolution of Cooperation. New York: Basic Books.
Bastiat, Frédéric. 1995. “What is Seen and Not Seen.” V Selected Essays on Political Economy. Irvington-on-Hudson, N.Y.: Foundation for Economic Education.
Becker, Gary. 1960. “An Economic Analysis of Fertility.” V Demographic and Economic Change in Developed Countries. Princeton, N.J.: Princeton University Press. Opäť zverejnené v The Economic Approach of Human Behavior. Chicago: University of Chicago Press. 1976.
Binmore, Ken. 1992. Fun and Games: A Text on Game Theory. Lexington, Mass.: D.C. Heath.
Boétie, Etienne de la. 1975. The Politics of Obedience: The Discourse of Voluntary Servitude. Harry Kurz, trans. Montreal: Black Rose Books.
Branden, Nathaniel. 1963. “The Stolen Concept.” The Objectivist Newsletter 2, no. 1 (January).
Buchanan, James M. 1975. The Limits of Liberty. Chicago: University of Chicago Press.
——. 1973. “A Defence of Organised Crime?” V Economics of Crime and Punishment. Simon Rottenberg, ed. Washington, D.C.: American Enterprise Institute.
——. 1969. “Is Economics the Science of Choice?” V Roads to Freedom: Essays in Honour of Friedrich A. von Hayek. Erich Streissler, ed. London: Routledge and Kegan Paul.
Demsetz, Harold. 1969. “Information and Efficiency: Another Viewpoint.” Journal of Law and Economics 12: 1–22.
Hargreaves-Heap, Shaun P., a Yanis Varoufakis. 1995. Game Theory A Critical Introduction. London and New York: Routledge.
Hobbes, Thomas. [1651] 1985. Leviathan. New York: Penguin Classics.
Hoppe, Hans-Hermann. 1989. “Fallacies of the Public Goods Theory and the Production of Security.” Journal of Libertarian Studies 9, č. 1 (Zima).
Hülsmann, Guido. 2003. “Facts and Counterfactuals in Economic Law.”
Journal of Libertarian Studies 17, č. 1 (Zima).
Jamet, D. 1996. Clovis ou le baptême de l’ère. Paris: Ramsey.
Jasay, Anthony de. 1985. “Democratic Values.” V The State. Oxford: Basil Blackwell.
Jouvenel, Bertrand de. 1973. On Power: Its Nature and the History of its Growth. London: Hutchinson.
Locke, John. 1960. Two Treatises of Government. Peter Laslett, ed. Cambridge: Cambridge University Press.
McGuire, Martin C., and Mancur Olson, Jr. 1996. “The Economics of Autocracy and Majority Rule: The Invisible Hand and the Use of Force.” Journal of Economic Literature 34, č. 1 (Marec): 72–96.
McCloskey, Deirdre. 1986. The Rhetoric of Economics. Sussex: Wheatsheaf Books.
Milgrom, Paul R., Douglass C. North, a Barry R. Weingast. 1990. “The Role of Institutions in the Revival of Trade: The Law Merchant, Private Judges, and the Champagne Fairs.” Economics and Politics 2 (Marec): 1–23.
Miller, Ed. 1992. Questions That Matter. New York: McGraw-Hill. Chap. 2.
Mueller, Dennis. 1989a. Public Choice. Cambridge: Cambridge University Press.
——. 1989b. Public Choice II. Cambridge: Cambridge University Press.
North, Douglass C. 1981. Structure and Change in Economic History. New York: Norton.
Oppenheimer, Franz. [1914] 1999. The State. New Brunswick, N.J.: Transaction Publishers.
O’Driscoll, Gerald P., Jr., a Mario Rizzo. 1985. The Economics of Time and Ignorance. New York: Basil Blackwell. Kap. 7.
Olson, Mancur. 2000. Power and Prosperity: Outgrowing Communist and Capitalist Dictatorships. New York: Basic Books.
Rasmussen, Eric. 1989. Games and Information: An Introduction to Game Theory. Oxford: Basil Blackwell.
Rothbard, Murray N. 1988. “The Nature of the State.” V The Ethics of Liberty. New York: New York University Press.
Simmons, A. John. 1993. On the Edge of Anarchy. Princeton, N.J.: Princeton University Press.
Smith, J. Maynard. 1982. Evolution and the Theory of Games. Cambridge: Cambridge University Press.
Smith, J. Maynard, and G. Price. 1973. “The Logic of Animal Conflicts.” Nature 246: 15–18.
Spooner, Lysander. 1867. No Treason: The Constitution of No Authority. Boston: Lysander Spooner.
Sugden, Robert. 1986. The Economics of Rights, Cooperation, and Welfare. New York: Basil Blackwell.
Varian H. 1992. Microeconomic Analysis. New York: W.W. Norton.
Wolfelsperger, Alain. 1995. Economic Publique. Paris: PUF Collection

Ďalšia časť Omyly v teóriách vzniku štátu (4/5) - Hra na jastraba a holubicu vyjde v piatok 23.11.2012. Predchádzajúca časť Omyly v teóriách vzniku Štátu (2/5) - Koordinačný problém nájdete tu. Pôvodný článok nájdete na Mises.org tu.